Odstrihnutie ruských bánk od bankového systému SWIFT a systému pri úhradách platobnými kartami VISA a Mastercard síce oklieštilo medzinárodný platobný styk, ale zároveň posilnilo spoluprácu ruských bánk s mocnými ázijskými ekonomikami. Nielen výrazným zvýšením ich exportu, ale aj príležitostí na biznis v podobe priekupníkov s tovarmi, ktoré Rusko nemôže teraz priamo nakupovať v západných krajinách. Otázne iba zostáva, či vôbec a ako dokážu západné štáty zamedziť obchádzaniu sankcií týkajúcich sa obchodovania s Ruskom.
Hádzanie polien pod nohy medzi Západom a Ruskom prebieha aj v devízovej oblasti. Nová podoba menového znásilňovania sa dnes skloňuje najmä v súvislosti s povinnosťou odberateľov v EÚ platiť za ruský plyn v rubľoch. Nejde pritom len o nepredvídateľnosť odhadu jeho kurzu k euru či doláru, ale najmä pre nevyspytateľnosť rozdielov medzi nákupným a predajným kurzom tejto meny. Od februára tohto roku rubeľ prestal byť voľne obchodovateľnou menou a jeho kurz môže byť extrémne deformovaný ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií. Obmedzený prístup k devízam majú nielen občania, ale aj firmy. Banky im musia napríklad účtovať 8-percentnú prirážku inkasovanú v prospech štátu.
Plánované povinné otváranie firemných účtov odberateľov plynu z EÚ v rubľoch a vystavovanie faktúr za plyn v tejto mene zaváňa hrozbou, že odberatelia až do momentu zaplatenia rubľových faktúr nebudú vedieť, koľko ich v eurách alebo dolároch plyn stál. Ropa a plyn sú vo svete predmetom zabezpečovacích finančných nástrojov pre účely fixovania ich cien. Zavedenie povinných platieb za plyn v rubľoch by v praxi znamenalo, že termínované alebo opčné kontrakty by sa výrazne predražili.
Cieľom menového znásilňovania nákupu plynu povinnými platbami v rubľoch je vytvorenie ochranného panciera, ktorým by sa obrnila Gazprom Bank proti prípadnému zmrazeniu finančných tokov, alebo dokonca konfiškácii devízových rezerv Ruska zo strany Západu na účely odškodnenia Ukrajiny. Zároveň by tým došlo k ešte väčšiemu tlaku na posilňovanie ruskej meny. Jej kurz sa po vypuknutí vojny na Ukrajine výrazne oslabil, ale do začiatku apríla sa rubeľ prudko posilnil na predvojnovú úroveň.
Nestabilným sa stal už v roku 2014 po anexii Krymu. Vtedy naň útočili devízoví špekulanti rovnako ako na jeseň 1992 na britskú libru, ktorá pod vplyvom masívnych menových konverzií organizovaných Georgeom Sorosom následne zdevalvovala. Soros stál aj za menovými útokmi v roku 1997 na viaceré ázijské meny. Ruské médiá ho tiež označujú za verejného nepriateľa preto, že jeho špekulácie na konci 90. rokov mali spôsobiť devalváciu rubľa. Rusko má nízky verejný dlh. Ak by racionálne hospodárilo s prírodným bohatstvom a nemalo militaristické maniere, mohol sa rubeľ stať svetovou menovou trojkou.