Tento cieľ a každoročné vydávanie správy podnietila rezolúcia OSN č. 65/309. Počas finančnej a hospodárskej krízy ju navrhol jeden z najchudobnejších štátov sveta Bhután. Možno v nádeji, že vďaka hodnotám ako vyrovnanosť, pokoj a harmónia, ktoré sa tradične spájajú s východnými kultúrami, sa aj krajiny neoplývajúce materiálnym blahobytom vyšvihnú v prežívaní spokojnosti so životom na popredné priečky.
Odhad, že mier, pokoj a harmónia života silno súvisia so životnou spokojnosťou, bol správny. Výskumy však ukázali, že tieto hodnoty nie sú typické len pre východné kultúry. Túžia po nich a cenia si ich obyvatelia celého sveta. A navyše, tieto život oblažujúce hodnoty sú oveľa dostupnejšie v západnej časti sveta.
Sociológovia sa zhodujú, že meranie spokojnosti so životom je najvhodnejším meraním šťastia. Zohľadňuje totiž, že o šťastí máme rozmanité predstavy a že nik nemá právo ich autoritatívne vtláčať do jednej formy.
Svetová správa o šťastí ponúka aj analýzu, ako sa na prežívanej spokojnosti so životom podpisuje ekonomická prosperita krajiny, podpora od blízkych a priateľov, sloboda rozhodovania o vlastnom živote, štedrosť, vnímanie korupcie či momentálne zážitky ako radosť, hnev a frustrácia.
Spokojnosť so životom v pandemickom čase 2019 až 2021 u nás a ani vo väčšine krajín neklesla. Správa to vysvetľuje vysokým nárastom pomoci a podpory, ktorú ľudia všade dostávali od blízkych a priateľov. V poradí podľa prijímanej podpory a starostlivosti je Slovensko na jedenástom mieste a tento druh životnej skúsenosti má zrejme rozhodujúcu zásluhu na našom celkovom 35. mieste v spokojnosti so životom. Ostatné okolnosti nás ťahajú dole: v prepočte HDP na hlavu sme síce štyridsiati, no v rebríčku podľa prežívanej slobody v životných rozhodnutiach sa nachádzame až na 94. priečke. Útechou môže byť, že rozdiely medzi krajinami sú malé a že do prvej päťdesiatky sa v tomto meraní nedostalo ani Nemecko či Spojené štáty.
Vo všetkých častiach sveta je spokojnosť so životom úzko spojená s možnosťou žiť v pokoji, bezpečí a mieri. Mali by sme asi byť správe vďační za pripomenutie tohto faktu. Otázky o mieri už desaťročia nezaraďujeme do sociologických zisťovaní. Analyticky totiž nie je prínosné skúmať túžby, hodnoty a názory, v ktorých sa ľudia neodlišujú. Zhoda nie je zaujímavá, nie je výzvou pátrať a odhaľovať súvislosti.
Mier a pokoj sú banálne nezaujímavé podmienky životnej spokojnosti a chuti žiť. Ich globálny nedostatok možno začas kompenzovať duchovnými cvičeniami alebo vypínaním médií a s nimi aj sveta politiky, ktorému tak či tak nedôverujeme. Dočasne si ochránime životnú rovnováhu. Ale zo sveta nezmizne to, že záujmy mocných odsúvajú mier a pokoj na slepú koľaj.