Následná ekonomická kríza v mnohých štátoch vytvorila rozpočtové krátery, čo vyústilo do masívneho zadlžovania. Ekonomické dôsledky pandémie a vojna na Ukrajine budú teraz oveľa drahšie a ťažšie zvládnuteľné ako kedysi. Dôvodom sú najmä vládne dlhy, ktoré podľa svetových analýz dosiahli v roku 2021 úroveň 65,1 bilióna USD.
Od roku 2021 je väčšina krajín naprieč svetadielmi konfrontovaná s výrazným rastom inflácie spôsobenej enormným odkupovaním vládnych dlhov centrálnymi bankami za dampingové a záporné úroky. Takémuto monetárnemu hýreniu odzvonilo nedávno Česko, Poľsko, Maďarsko a USA. Rozhodli sa, že politiku lacných peňazí musí nahradiť racionálne správanie centrálnych bánk.
V USA dlhopisy zažívajú najväčší masaker za 40 rokov preto, že úrokové sadzby nových emisií sú už úročené oveľa vyššie ako nedávno. Kto by si teda kupoval dlhopis so starším dátumom vydania prinášajúci nízke zhodnotenie. Fondy pritom cenné papiere určené na obchodovanie musia preceňovať pri zvyšovaní úrokov smerom nadol. Americký Fed slovami členiek jeho vedenia Lael Brainardovej a Mary Dalyovej vyhlásil, že prudké zvyšovanie úrokov a obmedzenie nákupu štátnych dlhopisov je nevyhnutné preto, aby ľudia v noci mohli pokojne spať a nebáli sa, že ceny na druhý deň budú opäť vyššie.
Vedenie ECB podobné vyhlásenie nevydalo. Sporitelia v eurozóne sa musia zmieriť s tým, že ich úspory v bankách sa budú naďalej roztápať. Najhoršie sú na tom tradične rentieri žijúci z úrokov. Skoro nulové úroky z vkladov v bankách a riziko, že sa im peniaze znehodnotia aj vo fondoch, umocňuje aj neistota z očakávaného poklesu cien akcií v dôsledku zadrhávania výroby a obchodu spôsobeného vojnou na Ukrajine a sankciami proti Rusku. Zdražovanie energií, komodít a potravín môže výrazne zmeniť nákupné správanie a preferencie spotrebiteľov. To by malo vplyv na ziskovosť firiem, ktorých akcie vlastnia podielové a penzijné fondy či jednotlivci.
Pokojne dnes nespávajú ani sporitelia v susednom Rakúsku. Nielen z obáv o budúcnosť ich neutrality, ale aj z obáv o úspory. Pri svojej poslednej návšteve vo Viedni 8. apríla som bol prekvapený dlhým radom ľudí čakajúcich pred predajňou štátnej mincovne predávajúcej zlaté a strieborné tehličky a mince. Spomenul som si na podobne dlhé rady pred pobočkami ŠBČS v decembri 1989. Vtedy občania ČSSR dostali príležitosť, často prvýkrát v živote, vymeniť si jednorazovo (s poznačením výmeny do cestovného pasu) sumu 500 Kčs na šilingy alebo inú tvrdú menu. V Rakúsku však existuje oveľa širšia paleta investičných možností, ako je to dnes u nás. Nehovoriac o poplatkoch, ktoré od tamojších investorov požadujú správcovia podielových fondov a predajcovia drahých kovov.