Organizácie seniorov porovnávajú výšku individuálnych dôchodkov s národnou hranicou chudoby a ich čísla mnohonásobne prekračujú údaje Eurostatu. Spôsob ich výpočtu nie je správny, no sťažujú sa právom. Zdražovanie aj na nich dolieha každodenne.
Experti namietajú, že pomoc nedostanú všetky domácnosti, ktoré sa ocitli „na okraji chudoby“. Tŕňom v oku je najmä prísľub jednorazovo zvýšených detských prídavkov, ktoré dostanú všetky deti. Novinári odhaľujú verejnosti, že dávku dostanú aj deti predsedu parlamentu.
Opozícii sa výška pomoci máli. Pre predsedu Smeru je sto eur urážka, keďže je to „taká rómska dávka“. Pre predsedníčku Progresívneho Slovenska je to žobračenka. Znevažovanie sumy prezrádza neschopnosť porozumieť nákladom na prevádzku bežného života.
Proroci tranzície roky opakovali, že sociálna ochrana je pohrobkom neslobodného režimu. Učili nás spájať slovo sociálne s tými, čo prehrali. A tiež, že najlepšia sociálna politika je práca. Preto chceme vyššie platy a vyššie dôchodky. V tom, ako funguje sociálna ochrana a inštitúcie, ktoré systém udržiavajú v chode, sa orientujeme len v najnutnejšej miere. Netušíme, či je sociálna pomoc naozaj štedrá, no vieme, že má byť adresná. Preto sa výčitky za rozlievanie peňazí len tak hrnú. Priateľov zo strednej triedy zvýšené detské prídavky a daňové bonusy urážajú. Posunú ich preto tým, čo to naozaj potrebujú.
Je dobré, ak poznáte adresu, kde dávka pomôže. Lebo štát má s adresnosťou problémy. Reformy okresali dávky aj inštitúcie, ktoré sociálny systém udržiavajú v chode. Daňové a dávkové systémy sú navyše nastavené tak, že nie je možné automaticky spárovať príjmy členov domácností a vyhodnotiť, ktoré domácnosti patria k nízkopríjmovým. Bolo by to možné, ak by dodnes tak ako v Česku detské prídavky smerovali len k deťom z domácností s príjmom nižším ako určitý násobok životného minima. Bolo by to možné, ak by sme aj my mali zavedený príspevok na bývanie, ktorý môže poberať každá domácnosť, kde výdavky za bývanie pohlcujú viac ako 30 percent jej príjmov. V takom prípade by príslušné orgány štátu vedeli odsúhlasenú pomoc veľmi dobre zacieliť a rýchlo odoslať na tie najpotrebnejšie miesta.
Dávky zohľadňujúce príjem domácnosti však u nás nemáme – s výnimkou dávok pomoci v núdzi, na ktoré majú nárok tí, čo sa už doslova prepadli na dno. Dávky, ktoré by chránili pred týmto pádom (čo je aj príspevok na bývanie), však nemáme. Náš sociálny systém tak nemá senzory na rozpoznávanie domácností, ktoré potrebujú podržať nad hladinou.
Môžeme sa to pokúsiť zmeniť. Vyžaduje to však čas a pomoc je potrebná ihneď. Pretože chudoba detí nie je alarmujúca len a v prvom rade ako štatistická veličina. Alarmujúca je preto, že v žiadnej vekovej kategórii nemá chudoba také dlhodobé devastačné dôsledky ako u detí. Preto ak okrem paušálnej dávky nemáme iný spôsob, ako zaistiť, že pomoc dostanú všetky ohrozené deti, musíme použiť túto dávku. S ospravedlnením, že je jednorazová a pre mnohé deti prichádza neskoro.