Od piatich amerických demokratických kongresmanov ide o nezištnú pomoc slovenskej vláde, na ktorú by si zrejme Zuckerberg sotva našiel čas. Američanom ale sľúbil, že keď partneri zodpovední za overovanie informácií označia isté tvrdenie za nepravdivé, „posunieme obsah nižšie vo feede, aby ho videlo menej ľudí, a pridáme varovné štítky“…
Problematika dezinformácií sa stala mediálnym hitom. Dôvodom nebude zvýšená túžba po pravde, ale snaha získať informačný monopol, umlčať názor protistrany. Deliaca čiara dnes nevedie medzi informáciou a dezinformáciou, respektíve medzi pravdou a klamstvom. V praxi dnes hranica vedie medzi pravdivými a nepravdivými dezinformáciami, pričom „pravdivé“ sú, samozrejme, tie naše. V atmosfére informačnej vojny totiž nie je podstatné, či sú informácie pravdivé. Ide o to, či sú užitočné, alebo škodlivé. Reč je o účinnosti propagandy, ktorá ešte nie je pravdou víťaza a o miesto na informačnom výslní musí súťažiť s oponentskými, disentnými názormi.
Boj s dezinformáciami, čiže s propagandou protistrany, dnes komplikuje predovšetkým internetový samizdat. Vždy existovali ľudia, ktorí oponovali režimu, ale ich možnosti spochybňovať oficiálnu politiku boli marginálne v porovnaní s možnosťami dnešných opozičníkov. Množstvo publikovaných informácií, rýchlosť, akou sa šíria, ale aj to, že ktokoľvek môže glosovať čokoľvek, komplikuje kontrolu nad slovom. Byť dnes cenzorom je práca pre vraha.
Súčasne platí, že internet slovo devalvuje a moderné informačné technológie negarantujú slobodu slova. Digitálny svet už generuje priveľké zisky na to, aby tok informácií bol ponechaný náhode. Sociálne siete sú z komerčných dôvodov regulované algoritmami, ktoré slúžia na manipuláciu užívateľov. Zmyslom sociálnych sietí nie je oslobodiť nás, ale uloviť. Preto sa sloboda nezačína tam, kam nedosiahnu propagandisti, ale až tam, kde sa končí internetová sociálna sieť.
Pri konfrontácii s dezinformáciou hrá zásadnú úlohu naša skúsenosť. Predstava, že ľudia uprednostňujú objektívne, nestranné a pravdivé informácie, nemá oporu v realite. Zdá sa, že väčšina ľudí si zo širokej ponuky informácií a dezinformácií vyberá to, čo korešponduje s ich názorom a, naopak, je imúnna proti tomu, čo s ich postojom koliduje. Preto je boj s dezinformáciami súčasne márny i zbytočný: protivníkmi protidezinformačných bojovníkov totiž nie sú bezradní jedinci, ale kompaktné jasne vyhranené sociálne bubliny.
Dôležité je nestratiť vieru, že bitku dezinformátorov prežije pravda. Tá dnes evidentne nikoho nezaujíma a je dokonca všetkým nepríjemná, pretože nedokáže zvoliť stranu. Lenže vždy v minulosti, keď utíchli výbuchy, rozptýlil sa dym a usadil sa prach, to bola pravda o nezmyselnosti vojny, ktorá ľuďom pomohla uveriť v budúcnosť. Pravda nie je to, čo vybojujú víťazi. Pravda je to, čo zostane po porazených. Po vojnách, ktoré nemajú víťazov, ale iba obete.