Šťastena hypotekárnych dlžníkov

Inflácia je postrachom sporiteľov, ktorým sa roztápajú úspory, a túžbou úverových dlžníkov. Aspoň do chvíle, kým im nezačnú banky zvyšovať úroky z dlhov či správcovia bytových domov neúmerne zvyšovať poplatky za energie.

23.05.2022 16:00
debata (6)

Nohu na plynovom pedáli zvyšovania úrokov má centrálna banka. Najviac macošsky sa k sporiteľom správa Európska centrálna banka ECB), ktorá najdlhšie odkladá nevyhnutné zvyšovanie úrokov. Jej úloha je sťažená v porovnaní napríklad s Českou národnou bankou zastupujúcou ČR s pomerne malým verejným dlhom. A to preto, že krajiny juhu eurozóny sú extrémne zadlžené a zvýšenie o úrokov o jediné percento pre ne znamená hotovú rozpočtovú katastrofu. ECB sa preto snaží čo najdlhšie odkladať pre dlžníkov veľmi nepopulárne zvyšovanie úrokov.

Dvojciferná cválajúca inflácia sužujúca mnohé krajiny eurozóny je však dvihnutým prstom. Peňažná politika ECB si vyžaduje nevyhnutné otočenie kormidla budúceho smerovania. A to aj napriek tomu, že výraznejšie zvýšenie úrokov sa obvykle prejavuje v ekonomikách nebezpečenstvom stagflácie. Vtedy výkon ekonomiky klesá súčasne so zvyšujúcou sa cenovou hladinou cien priemyselných výrobcov aj spotrebiteľských ci­en.

Súčasný vývoj je najväčšou apokalypsou sporiteľov za uplynulé tri dekády. Infláciu vyššiu ako desať percent sme naposledy zažili pred rokom 2000. Vtedy však sporitelia dostávali za svoje úspory predstavujúce odloženú spotrebu v podobe úrokov z termínovaných vkladov dvojciferné výnosy. Dnes sú pritom úroky ponúkané bankami iba v symbolickej výške sotva prevyšujúcej jedno percento ročne. Víťazmi dnešnej ekonomickej pohromy sú úveroví dlžníci s dlhou fixáciou úrokových sadzieb. Tí majú to šťastie, že im zamestnávatelia v dostatočnej miere valorizujú platy.

Osobne takého Slováka poznám. Pracuje však v rakúskej banke a má pracovnú zmluvu s automatickým zvyšovaním platu o infláciu. Popri štedrých daňových odpočítateľných benefitoch a výplate 14-ročných platov sa mu reálne znižuje dlhové bremeno v podobe úveru na bývanie s úrokovou sadzbou iba jedno percento ročne. Ešte s väčším úverovým kontrastom som sa stretol kedysi v bývalej Juhoslávii v roku 1989. Môj známy si vtedy nevedel vynachváliť vysokú infláciu. Tá mu zrazila výšku celého zostatku úveru na výstavbu rodinného domu na úroveň zodpovedajúcu cene jedného páru topánok. Výška hypotekárnej splátky u neho vtedy predstavovala iba protihodnotu ceny jednej škatuľky zápaliek.

Splácanie hypoték prostredníctvom inflácie je v rámci EÚ moderné aj teraz. Takýmto trendom čiastočne odzvonilo v Česku, kde sa očakáva rast úrokov z hypoték do leta 2022 až na úroveň 7 – 8 %. Pritom sa tam inflácia vyšplhala až na 14 %. To dostalo našich západných susedov medzi inflačných rekordérov v rámci EÚ.

Najhorší scenár ekonomického vývoja EÚ by v prípade eskalácie vojenského konfliktu na Ukrajine, vyostrovania energetickej krízy a schopnosti splácať verejné dlhy zaťažené prudkým zvyšovaním výdavkov na obranu bol peňažná reforma. Tá by veľmi nepríjemný a mrazivý účet cez prepočítacie koeficienty pri prechode na novú menu pripravila aj pre úverových dlžníkov.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #inflácia #eurozóna #centrálne banky #zadlžovanie štátov #splácanie úverov #dlhy štátov