Pokiaľ zvýšenie rodinných prídavkov sa týka všetkých rodičov bez ohľadu na ich príjem, tak daňový bonus len tých, čo pracujú alebo podnikajú. Ak sa o dieťa stará napríklad babka na penzii, žiadnu výhodu zo zvýšeného daňového bonusu nezíska. Rodinné prídavky sú nateraz veľmi nízke, ale v blízkej budúcnosti si rodičia, najmä malých detí, výrazne polepšia. V prípade živnostníkov s príjmami do tisíc eur mesačne a s dvomi nezaopatrenými deťmi však celkový benefit z pripravovaných zmien bude dokonca záporný.
Celoplošné vyplácanie rodinných prídavkov všetkým rodičom alebo osobám starajúcich sa o deti nie je vo všetkých krajinách EÚ samozrejmosťou. Najmä preto, že je z pohľadu štátu veľmi drahé. Testovanie príjmov podľa vyjadrení mnohých ekonómov, sociológov a politikov v našich podmienkach je veľmi ťažké.
Aj preto, že nemáme zavedený model spoločného daňového základu manželov. Aspoň čiastočným riešením v podobe odstrihnutia ľudí s vysokými príjmami od rodinných prídavkov a daňového bonusu by bolo previazanie týchto nástrojov s ročným zúčtovaním dane z príjmu rodiča, ktorému štát vypláca rodinné prídavky. Stačilo by rodinné prídavky a daňový bonus označiť za preddavok vyplácaný zo strany štátu.
Daňovník alebo jeho zamestnávateľ by ich zahrnuli do daňového priznania a v prípade vysokých príjmov by ich rodič štátu v ročnom zúčtovaní vrátil. Jednoduché riešenie v diferencovanom prístupe k rodinným prídavkom a daňovému bonusu by znamenalo úsporu vo verejných financiách bez akéhokoľvek zvyšovania administratívnej záťaže pre štát aj jednotlivca.
Za vysokopríjmového daňovníka by sa považovala osoba, ktorá dosiahla také príjmy, od ktorých sa kráti ročné nezdaniteľné minimum pri výpočte dane z príjmu. Inými slovami povedané, rodinné prídavky a daňový bonus by nedostali v plnej výške rodičia, ktorí po zaplatení všetkých povinných odvodov poistného dosiahli ročný daňový základ nad 20 236 eur ročne. Rodič vychovávajúci deti, ktorého ročný daňový základ po odpočte odvodov je vyšší ako 38 553 eur, by musel vyplatený daňový bonus aj rodinné prídavky štátu vrátiť. Argumenty liberálov o tom, že by išlo o trestanie úspešných sú v tejto veci úplne bezpredmetné.
Stačí sa pozrieť do vyspelých krajín EÚ. Tam sú progresívne dane nevýhodné pre najviac zarábajúcich, prípadne sú ešte kombinované s povinnou cirkevnou daňou. Tá bola v Nemecku zavedená ešte v roku 1935 a predstavuje 9 % z brutto príjmu jednotlivca. Túto daň pre cirkvi od daňovníkov vyberá štát, pričom zvýhodňuje len ľudí s extrémne vysokými príjmami, pre ktorých platí sadzba 2,75 až 3,50 %.
Súčasný model platenia daní a odvodov chcel minister financií Igor Matovič zjednodušiť pripravovanou reformou označovanou ako „veľký tresk.“ O tej je teraz úplne ticho. Diskutovať by sa pritom mohlo aj o podpore bezdetných pracujúcich jednotlivcov, ktorí dochádzajú denne do práce mimo svojho bydliska a ocenili by daňový paušál na dopravu namiesto znižovania cien pohonných hmôt.