Členské štáty zastavia dovoz nespracovanej ropy do šiestich mesiacov a ropných produktov do konca roka. Cez ropovod Družba však potečie ďalej. Minimálne cez jeho južnú časť smerujúcu na Slovensko, Česko a do Maďarska. Severnú vetvu prestanú Poľsko s Nemeckom používať dobrovoľne.
Na prvý pohľad to vyzerá ako ústupok Budapešti, kvôli ktorému sú sankcie riadne deravé. Maďarský MOL (aj jeho dcéra Slovnaft) budú môcť ďalej kupovať lacnú ruskú ropu a s pekným ziskom ju spracovanú predávať za trhové (vysoké) ceny. Orbánova vláda môže zdaňovať nadmerné zisky naftárov a financovať z toho sociálne balíčky.
Navyše na júnovom summite by sa mali lídri dohodnúť, dokedy bude platiť výnimka z embarga pre dovoz ropy Družbou. Orbánovi však nič nebráni dohodu naťahovať či rovno blokovať. Výnimka tak môže platiť prakticky neobmedzene – čo bola ďalšia z jeho požiadaviek.
Ekonomické argumenty Viktora Orbána by boli pochopiteľné – ak by neboli zavádzajúce. Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy by zruinoval ekonomiky krajín, ktoré sú od nej závislé. To však Európska komisia nikdy nenavrhla. Embargo má platiť po pol roku, respektíve od konca roka (na ropné produkty). Navyše najviac závislým krajinám komisia poskytla dlhšie prechodné obdobie – čím uspokojila požiadavky Slovenska či Česka.
Vydieranie vyšlo maďarskému premiérovi iba čiastočne. Doma sa môže chváliť politickým víťazstvom „nad Bruselom“ aj lacnejším benzínom. Menej bude hovoriť o tom, ako sa mu nepodarilo získať miliardy eur, ktoré požadoval na transformáciu maďarskej energetiky. Tie mali v skutočnosti iba nahradiť peniaze zo zablokovaného plánu obnovy.
Napriek medzerám nie je európska dohoda o ropnom embargu bezzubá. Poskytnutá výnimka sa týka asi desiatich percent importu do EÚ. Do konca roka tak Rusko stratí deväť desatín európskeho ropného trhu. Jeho agresiu na Ukrajine to bezprostredne neobmedzí, no z dlhodobejšieho hľadiska mu to obmedzuje manévrovací priestor. Predaj fosílnych palív pomáha financovať ruskú štátnu pokladnicu aj oligarchov podporujúcich Putinov režim.
Aj keď embargo nezačne platiť hneď a budú v ňom medzery, je dôležitým signálom, že ruské energetické firmy strácajú svoj najdôležitejší a veľmi lukratívny trh. Čiastočne to platí aj pre zemný plyn, dokonca aj bez formálnej dohody na embargu. Stačí, ak krajiny do konca roka výrazne znížia jeho spotrebu, uzavrú kontrakty s inými dodávateľmi a rovnaké snahy udržia aj v budúcom roku. Rusko bude hľadať odbytištia inde. No bude to ťažšie, drahšie na prepravu a menej ziskové.
Putinovo Rusko pre nás predstavuje vážny bezpečnostný problém, bez rýchleho a lacného riešenia. Preto je dobré, že sa postupne zbavujeme závislosti od ruských energií. Aj keď to ide ťažko, pomaly a s deravými kompromismi.