Výhodou nenásilného odporu sú ušetrené ľudské životy. V prípade ozbrojeného odporu by u nás vtedy nebolo mŕtvych 137, ale tisíce. Lenže národom, ktoré sa nebránia, chýbajú v učebniciach dejepisu kapitoly o hrdinstve, ktoré si pripomínajú budúce generácie.
Spomínam na dodatočné debaty, či sme sa mali, alebo nemali brániť. Ako adolescent som súhlasil s národným básnikom, že „a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom, mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom.“ O pasívnej rezistencii rozhodli starší, ktorí vtedy ešte mali v pamäti druhú svetová vojnu. Vedeli si predstaviť smrť. Bolo im jasné, že nám nemá kto prísť na pomoc. A obetovať životy za socializmus s ľudskou tvárou, v bratovražednej vojne, ak sme sa v minulosti nebránili okupácii Hitlerom? To sa od našich politikov čakať nedalo.
Vojna na Ukrajine je príbeh s otvoreným koncom, ale už dnes možno rozmýšľať nad zmyslom tohto márneho boja, pretože správy z frontu pre Ukrajincov nevyzerajú dobre. Ukrajinský prezident nevolí medzi víťazstvom a porážkou. Rozhoduje o tom, koľko sa v učebniciach dejepisu bude oslavovať ukrajinských hrdinov pobitých ruským delostrelectvom. Ak sa ešte na Ukrajine bude učiť z vlasteneckých ukrajinských učebníc.
Množstvo mŕtvych ukrajinských hrdinov narastá vďaka vojenskej finančnej a logistickej podpore Západu, ktorý sleduje vlastný záujem zadržiavania a oslabovania Ruska. Úvahy o tom, že by Ukrajina mohla Rusko poraziť a stať sa západnou liberálnou demokraciou, členom EÚ a NATO, môžu vojnu predlžovať. Aby ale ukrajinské obete nevyšli nazmar a Rusko bolo porazené, musel by do „vojny Američanov s Rusmi do posledného Ukrajinca“ vstúpiť Západ naozaj. A to sa nestane. Za útrapy svetovej vojny Američanom Ukrajinci nestoja.
O príležitosť vyhnúť sa márnemu boju Ukrajinci definitívne prišli počas Majdanu 2014. Odvtedy sú logikou histórie, ktorú dnes ako kedykoľvek v minulosti píšu silnejší, vedení do záhuby. Svet si bude pamätať, ako sa bránili ruskej presile a Ukrajinci si budú pamätať, že než by sa zmierili s potupnou neutralitou, dali sa radšej pripraviť o územie, na ktorom v márnom boji nechali vykrvácať svojich hrdinov. Odpoveď na otázku, či to malo cenu, závisí od toho, koho sa pýtame. Vlastenci a nacionalisti bez zaváhania odvetia, že áno.
Kto si obyčajný ľudský život váži väčšmi než hrdinskú stopu v histórii, ten v márnom vopred prehranom boji zmysel nevidí. Lenže s prvým výstrelom vo vojne sa mier stáva sprostým slovom. Nebrániť sa vyzerá ako zbabelosť. A márny boj vyzerá ako výzva osudu. Neutralita bola od Ruska tou mafiánskou ponukou, ktorú odmietnuť nemožno. Ukrajincom Západ nahovoril, že môžu… To my by sme v roku '68 neutralitou nepohrdli!