Výraz fašisti vytrieďuje tých, ktorí by sa nemali zjaviť na televíznej obrazovke, ktorých hlas nesmie zaznieť v takzvane mienkotvorných médiách, lebo rozhovory s nimi vrhnú na komunikujúcich morálne bahno. Nedávno „zapáckalo“ aj ministra financií, ktorý si osvojil od poslancov ľudovej strany dva návrhy: znížiť sumu na detské prídavky (to je len sprosté jedenie), zvýšiť sumu na tzv. krúžkovné (tu ide o rozvoj ducha a tela) a tieto dávky podmieňovať riadnou školskou dochádzkou.
Igor Matovič v návrhoch Martina Beluského len rozpoznal vlastné morálne a politické princípy, na ktoré v rýchlosti prípravy rodinnej revolúcie pozabudol. Zásluhová filozofia a podozrievanie chudobných z averzie k práci a zo zanedbávania detí zjednocujú našu politickú triedu a aj nemalú čas verejnosti. Aj sociálni demokrati predsa vychovávali rodičov cez hlad detí. Oni zaviedli znížený rodičovský príspevok pre tých, čo pred narodením dieťaťa nepracovali, a jeho krátenie o polovicu, ak starší súrodenec batoľaťa vymeškával bez ospravedlnenia školu.
Sociálni demokrati však majú svoj politický scenár. Ohyzdnou nálepkou fašisti častujú rovnako štedro opozičných kolegov aj koalíciu. Tak štedro, až sa zdá, že sa dnes nemožno radiť medzi obhajcov demokracie bez toho, aby nelepili nálepku fašista na politických súperov.
Zdráhať sa používať slovo fašista je možno riziko. Čo ak odhalia vašu demokratickú a hodnotovú vlažnosť? Alebo vás označia za historicky nepoučeného a intelektuálne slabého?
Populárneho komentátora, analytika a poradcu Mariána Leška z morálnej vlažnosti a intelektovej nedostatočnosti podozrievať nemožno. S nálepkou fašista pracuje smelo a tvrdí, že s fašistami by nemali hovoriť novinári, ale orgány činné v trestnom konaní. Má röntgenové oči, vidí do hláv označkovaných poslancov, a tak vie, že demokracia je pre nich len príležitosť, ako ju zničiť a nastoliť niečo iné.
Predpokladám, že aj ostatní, ktorí bežne používajú slovo fašista, veria, že majú röntgenové oči a vedia čítať myšlienky a ďalekosiahle plány všetkých poslancov takto označovanej časti opozície. Do nohy. Inak by predsa inteligentní ľudia nemohli používať túto nálepku paušálne a označovať časť voličov za voličov fašistov. Bez takých očí by nemali istotu, že kritika nedostatkov demokracie je len taktika, ako získať spojencov pre konečný cieľ – zničenie demokracie.
Bránenie demokracie má tak u nás podobu mediálneho exorcizmu. Röntgenové oči nemá nik a inkvizičnú vieru, že to povedie k ozdraveniu spoločnosti, nemožno oprieť o žiadnu historickú skúsenosť. No vieme, že ponižovanie, a v tom aj ponižovanie označením, s ktorým sa spájajú zločiny proti ľudskosti, nevedie k pokániu a sebanáprave, ale k hnevu. A k nedôvere vyhnaných k médiám a k inštitúciám, ktoré obhajujú.