Ruský útok na Ukrajinu podkopáva globálnu klimatickú spoluprácu

Prebiehajúce klimatické rokovania v Bonne ukazujú, že snahy o zastavenie klimatických zmien narážajú na súčasné globálne krízy a rast nedôvery.

08.06.2022 16:00
debata (7)

Bonnské stretnutie delegátov krajín, ktoré sa pripojili k medzinárodnej klimatickej dohode, má pripraviť pôdu pre novembrový klimatický summit v Káhire. Ten predchádzajúci v Glasgowe neuspel v dvoch kľúčových otázkach: v realistických emisných plánoch a spôsobe financovania klimatických opatrení v chudobných krajinách.

Parížska klimatická dohoda z roku 2015 krajinám nestanovila, o koľko majú znižovať emisie skleníkových plynov. Jej základom je všeobecný cieľ: obmedziť otepľovanie planéty na jeden a pol, maximálne dva stupne Celzia. Limit nebol vybraný náhodne: jeho prekročenie podľa vedcov podstatne zvýši riziko, že sa zmena klímy vymkne spod kontroly, s katastrofálnymi dôsledkami pre ľudstvo (riziko, samozrejme, existuje aj pod touto hranicou).

Tomu majú štáty prispôsobiť svoje národné emisné plány. Inak povedané, o koľko a akou rýchlosťou znížia emisie skleníkových plynov. Plány sú pravidelne vyhodnocované a porovnávané so stavom a vývojom globálnej klímy. V súčasnosti platné emisné záväzky neumožnia udržať rast globálnych teplôt pod bezpečnou hranicou. To znamená, že ak aj vlády urobia všetko, čo sľúbili, smerujeme ku klimatickej katastrofe. Práve preto sú globálne klimatické summity dôležité: krajiny na nich majú ohlasovať nové (ambicióznejšie) záväzky a spôsoby ich naplnenia.

Druhým problémom je financovanie klimatických opatrení. Bohaté krajiny na summite v Paríži sľúbili, že do roku 2020 mobilizujú pre rozvojové krajiny 100 miliárd dolárov ročne na pomoc s vyrovnaním sa s dôsledkami zmien klímy a udržateľnou transformáciou ekonomík. Dôsledky klimatických zmien totiž pociťujú predovšetkým krajiny, ktoré majú najmenšie možnosti sa s nimi vyrovnať (a nesú za ne malý diel historickej zodpovednosti). Zo sľubov sa však zatiaľ vykryštalizovalo iba málo konkrétneho.

Minuloročný summit v Glasgowe ani jeden z týchto problémov nevyriešil. A šance na reparát v Káhire nie sú veľké. V minulom roku boli klimatické zmeny globálnou politickou prioritou. Ruský útok na Ukrajinu však zmenil situáciu. Pozornosť sa obracia k novým krízam – bezpečnostným hrozbám, nedostatku potravín.

Naznačuje to už prebiehajúce stretnutie v Bonne. Otázka globálneho klimatického financovania naň ani nebola zaradená. Nové priority priškrtia investície do zelenej transformácie. Zbrojenie, zabezpečenie potravín a nových dodávateľov energie, tlmenie dosahov krízy na ľudí. Hrozí, že viaceré krajiny – aj bohaté – budú zmierňovať zelené záväzky. Už teraz sa to deje v európskom poľnohospodárstve.

Obeťou ruskej invázie je aj medzinárodná dôvera. V atmosfére rodiacej sa studenej vojny bude ťažšie dohadovať prísnejšie emisné záväzky, aj ich kontrolu. V konfrontácii prevláda starosť o vlastný, krátkodobý záujem. Vojna, ktorú začal vo februári Putinov režim, znižuje už aj tak malé šance na riešenie globálnej klimatickej krízy.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #klimatický summit #klimatické ciele