Keď peniaze nie sú všetko

K dramatickej inflácii, ktorú práve zažívame, patrí debata, akú životnú stratégiu má jednotlivec zvoliť, aby minimalizoval škody. Klasikou je veta: „Bol som vychovaný tak, že ak niečo chcem, mám si na to našetriť.“ Kto nedlhuje, toho netrápi hrozba platobnej neschopnosti.

16.06.2022 16:00
debata (1)

Nezávislosť má, samozrejme, svoju cenu. Kto pre strach, že skončí v dlhovej pasci, zvolí život bez pôžičiek, úverov a hypoték, pripravuje sa o príjemnú a dnes všeobecne dostupnú možnosť čokoľvek získať a užívať si bez ohľadu na prázdnu peňaženku. Život na dlh je drahší o úroky, ale náruživý spotrebiteľ nerieši ekonomické aspekty svojej závislosti.

Je jasné, že občan upisuje svoju dušu banke alebo iným úžerníkom vtedy, keď si je istý zamestnaním a keď nepredpokladá, že ho v živote dostihne choroba, staroba alebo obyčajná smola. Dôležitým predpokladom bezpečného života na dlh v spoločnosti legálne žijúcej na štátny dlh je stabilita systému. Stabilita je daná predvídateľnou budúcnosťou, dôverou, že zostanú platiť zmluvy, zákony a pravidlá. A že vďaka ľudskej usilovnosti, šikovnosti, súťaživosti a spolupráci bude tento náš svet čoraz pohodlnejší, bohatší a lepší. Áno, človek si požičiava vo viere, že splácať bude v lepších časoch.

Historická skúsenosť ale s optimizmom dlžníka nekorešponduje. Obdobia relatívnej stability notoricky striedajú krízy, keď miznú pracovné miesta, množia sa bankroty a na scénu prichádzajú exekútori. To je ten moment, keď je dlžník výnimočne ochotný pritakať, že si každý má vyskakovať do výšky svojho platu. A áno, dlhy sa vždy splácajú vtedy, keď sa to najmenej hodí.

Znehodnocovanie peňazí, samozrejme, poškodzuje i ľudí zodpovedných, ktorým znehodnocuje úspory. Iba vzácne, ak vôbec, sa v minulosti stalo, že nejaká generácia o našetrené peniaze neprišla v dôsledku vojny, prevratu, menovej reformy alebo vyrabovania dôchodkových fondov finančnými špekulantmi.

Starostlivé apely finančníkov, aby sme pamätali na starobu a nespoliehali sa len na dôchodok, z ktorého budeme „iba živoriť“, treba brať s rezervou. V dlhodobom časovom horizonte banky, sporiteľne a poisťovne naše peniaze priebežne zhodnocujú, aby ich nakoniec z dôvodov, ktoré objektívne nebolo možné predvídať, znehodnotili. Je to demoralizujúce konštatovanie, pretože či už pristupujeme k peniazom nezodpovedne alebo zodpovedne, nakoniec to vychádza narovnako.

Poučenie z inflácie, ktorá znehodnocuje peniaze síce existuje, ale nesúvisí s finančnou gramotnosťou a schopnosťou adekvátne ekonomicky konať. Inflácia je fenomén, ktorý nás upozorňuje, že peniaze nemôžu byť spoľahlivým ohodnotením ľudskej aktivity, že nimi nie je možné merať kvalitu života. Kritériom úspechu nemôže byť čosi, čo má premenlivú, čiže pochybnú hodnotu.

V časoch prosperity nám stačí vedieť, že je lepšie byť zdravý a bohatý, než chudobný a chorý. Keď systém skolabuje a až na pár miliardárov sme všetci chudobní, je lepšie byť skromný a pozitívny, než chudobný a zlostný. Pretože peniaze, a predovšetkým tie bezcenné, naozaj nie sú všetko.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #finančná gramotnosť