Komplikácie na tuneli Višňové sa zverejnením správ nekončia, lebo so sťažnosťami sa hlásia aj niektorí ďalší stavbári. Všetkým týmto problémom pripomínajúcim rozpadajúci sa domček z karát sa pritom dalo zabrániť zvolením vhodných platobných podmienok v kontraktoch. Na tie by však v prvom rade mali myslieť štátne rezorty, z ktorých prostriedky plynú. Podobný scenár podnikateľskej nočnej mory nezaplatených faktúr sa u nás neodohráva po prvýkrát. Naivní dodávatelia materiálov, práv a služieb sa s tým mohli stretnúť už v minulosti v prípade dodávok pre PSA Peugeot Trnava v roku 2006.
Spoločnosť Haden Drysys vtedy vystupovala ako generálny dodávateľ lakovne a na väčšinu prác a služieb si objednala externých subdodávateľov. Veriteľom zostala dlžná približne 6,43 milióna eur. Firma Haden bola slovenskou súčasťou britského holdingu a zanechala po sebe spúšť nezaplatených faktúr, ktoré následne spôsobili bankrot viacerých našich firiem. Automobilka si však voči Haden Drysys všetky záväzky splnila. Dnes tieto zlyhané prípadové štúdie ukazujem študentom Ekonomickej univerzity ako príklady neprofesionálneho správania sa firiem v podmienkach našej ekonomiky.
Problémy so subdodávateľmi materiálov a prác pri dielach financovaných z verejných zdrojov sa opakujú aj v súčasnosti ako cez kopírovací papier. Vinníkom je aj v tomto prípade nekompetentnosť pracovníkov zodpovedných za prípravu projektov v rámci jednotlivých rezortov, bez ohľadu na príslušné ministerstvo.
Pritom by stačilo na minimalizáciu finančných strát naozaj málo. Na mysli mám nastavenie platobných podmienok kontraktov tak, aby firmy v postavení hlavného dodávateľa fakturanta, ktoré neraz slúžia ako špekulanti a vydierači skutočných zhotoviteľov diela, nemohli lízať peňažnú smotanu v podobe plnej úhrady svojich faktúr. Nastavením korektných platobných podmienok sa dá zabrániť podvodom alebo minimálne omeškaniam v úhradách faktúr, ktorých finančné plnenie je v konečnom dôsledku na pleciach štátu alebo ide o čerpanie plnenia z fondov EÚ.
Slovensko je príkladom toho, že si nevie posvietiť na to, aby verejné prostriedky neboli rozkrádané a malí a strední podnikatelia neboli odkázaní na milosť a nemilosť generálnych a hlavných dodávateľov investičných projektov celoslovenského významu. Maslo na hlave tak majú predovšetkým úradníci zodpovední za jednotlivé projekty, ktorí buď nepoznajú, alebo nechcú poznať štandardné platobné podmienky v biznise, kde sa stretávajú záujmy štátu a privátneho sektora.
Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s nízkou vymožiteľnosťou práva s extrémne vysokými súdnymi poplatkami týkajúcich sa napríklad vydania platobných rozkazov. Pozitívnou správou dneška je aspoň skrátenie trvania súdnych sporov v posledných rokoch.