Deti a étos výkonu

Nemecký sociológ Alex Honneth v eseji o konfliktoch v prerozdeľovaní spoločenských zdrojov hovorí aj o tom, ako tieto konflikty súvisia s napätiami medzi rôznymi sférami či spôsobmi uznania ľudských bytostí. Popri láske a starostlivosti, ktorými vyjadrujeme a potvrdzujeme hodnotu človeka, a popri práve, ktoré už pár storočí ctí rovnosť pred zákonom, je tu sféra oceňovania jednotlivcov na základe výkonu.

21.06.2022 16:00
debata (1)

Pre vznik základných inštitúcií a morálneho poriadku kapitalistickej formy spoločnosti bola podľa Honnetha najvýznamnejšia práve idea individuálneho výkonu. Morálny poriadok, v ktorom je práca, pracovný výkon a prínos (akokoľvek obskúrne meraný) hlavným zdrojom uznania ľudskej bytosti, nenarušilo ani budovanie socializmu. Naopak. Nepráca bola sankcionovaná – aj odnímaním detských prídavkov. Za neprácu bola do roku 1968 považovaná aj práca súkromného roľníka či živnostníka. Na detské prídavky nemali nárok.

Zmenám v právne garantovanom uznaní nároku na určitý minimálny životný štandard bez ohľadu na pracovný či iný výkon jednotlivca môžeme podľa Honnetha najlepšie porozumieť ako prenikaniu princípu rovného právneho zaobchádzania do kedysi autonómnej sféry sociálneho oceňovania. K historickým zmenám v právnom uznaní môžu viesť inovácie opreté o presvedčivé morálne dôvody alebo dôvody, ktoré sa nedajú morálne ani racionálne odmietnuť. Takým je napríklad tvrdenie, že dieťa si nevyberá rodičov, ktorým sa narodilo. Podľa Honnetha však neodmietnuteľne zdôvodnené právne garancie minimálnej životnej úrovne môžu neraz narážať na morálny poriadok spoločnosti a verejná mienka môže byť v uvažovaní o právach „normatívne rozštiepená“.

Slovenská spoločnosť sa už roky nachádza v tomto normatívnom rozštiepení. Výkonové či zásluhové uvažovanie je súčasťou každodennej morálky a preniká intenzívne aj zákonodarným zborom. Zjavné je to z porovnania argumentov veta prezidentky a debaty vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, kde sa do návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa včlenilo ňou namietané krátenie detských prídavkov v prípade 15 neospravedlne­ných hodín.

Prezidentka namieta, že znižovanie dávky je v rozpore so základným princípom Dohovoru o právach dieťaťa – „sledovať vždy na prvom mieste najlepší záujem dieťaťa, jeho dôstojnosť a potreby,“ a že zmyslom úpravy je potrestať rodiča a následne dieťa. Videozáznam rokovania finančného výboru potvrdzuje, že nik z prítomných takýto zmysel úpravy nespochybnil. O Dohovore nepadla zmienka. Základný argument sformuloval obhajca detí Igor Matovič: „Ak dochádza k takému dramatickému nárastu prídavku, máme právo, aby sme si od rodín niečo vypýtali“. Teda starostlivosť o riadnu školskú dochádzku detí.

Argument, že rodičia majú morálnu a aj právnu povinnosť dbať o riadnu školskú dochádzku detí, sa nedá odmietnuť. Sankcie sú zrozumiteľné. Poznatkami ako získať deti vyhýbajúce sa škole pre školskú dochádzku sa reformátori nezdržiavajú.

Ak teda v mnohých krajinách princíp rovnosti pomáhali presadzovať aj do sféry rozdeľovania neodmietnuteľné argumenty právnikov, na Slovensku neodmietnuteľný princíp výkonovej morálky naopak výdatne eroduje sociálne práva detí.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #životné minimum #deti #výkonnosť #zásluhy #detská práca #detské prídavky