Poľsko, Bulharsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko už o ruský plyn prišli úplne, nesúhlasili s požiadavkou platby v ruských rubľoch. Na podobný scenár sa musia pripraviť aj iné európske krajiny vrátane Slovenska. Ruská agresia proti Ukrajine sa tak skoro neskončí. Európa bude Ukrajinu naďalej podporovať politicky aj vojensky.
V mnohých prípadoch menej, než by to Kyjev potreboval, no určite viac, než si to želá Moskva. Ruské vedenie preto určite využije energetickú závislosť Európy: je to jeden z mála spôsobov, ako môže na Európu politicky pritlačiť, snažiť sa zvýšiť vnútropolitické napätie a oslabiť podporu pre Ukrajinu.
V podstate sa to už začalo. Údajné technické problémy na severoeurópskom plynovode prišli zhodou okolností akurát v čase, keď sa trh so zemným plynom mierne stabilizoval. Európske firmy začali podpisovať kontrakty s inými dodávateľmi a napĺňať zásobníky, aby sa pripravili na najbližšiu zimu. Ak súčasná ruská ofenzíva na Donbase definitívne zlyhá a ukrajinská armáda začne výraznejšie (a úspešne) využívať dodávané západné zbrane, Moskva môže plynové kohútiky úplne uzavrieť. Príležitosť sa už nájde. Ďalšia technická chyba, nevyhnutné opravy či diplomatická roztržka, napríklad kvôli zákazu dopravy sankcionovaného tovaru do Kaliningradskej oblasti.
V tejto situácii má únia dve možnosti. Kľučkovať a ustupovať ruskému vydieraniu, snažiť sa oddialiť úplné vypnutie dodávok. Nikam by to neviedlo. Putinov režim využíva dodávky zemného plynu ako zbraň, akýkoľvek európsky ústupok by nebol cestou ku kompromisu, len pôdou, z ktorej môže Putin pokračovať v nátlaku. Jeho cieľom je, aby Európa prestala účinne podporovať Ukrajinu – to by však bola pre nás morálna aj strategická katastrofa.
Druhou možnosťou je seriózne sa pripraviť na možnosť, že ruský plyn nebude. Alternatívni dodávatelia ho úplne nahradia. Zemného plynu bude v Európe menej a bude výrazne drahší. Niektoré krajiny opäť spúšťajú uhoľné elektrárne, no to môže byť len krátkodobé, krízové riešenie, ktorým sa vyhneme energetickej katastrofe počas najbližších mesiacov. Reálnym a dlhodobým riešením sú masívne investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov a modernizácie energetických sietí tak, aby tieto nové zdroje dokázali integrovať.
Ruská agresia proti Ukrajine dala brutálnu, no jednoznačnú odpoveď na viaceré európske dilemy. Jednou z nich je zelená transformácia energetiky, ku ktorej sa únia politicky zaviazala, praktická realizácia však krívala. Teraz je však jasné, že obnoviteľné zdroje energie nie sú luxusom, ktorý si hádam budeme môcť dovoliť neskôr. Ale nevyhnutnosťou, ktorú potrebujeme čo najskôr. V zelenej transformácii energetiky nás zemný plyn nezachráni, ani dočasne. Zamerajme sa na podstatné: investície do energetických úspor a obnoviteľných zdrojov