Z nášho konkrétneho pohľadu prežívame brutálne suchý rok. Nádrž na dažďovú vodu je už niekoľko mesiacov prázdna. A keď meteorológovia pre našu obec predpovedia dážď, vopred vieme, že všade navôkol na horizonte uvidíme temné mračná akoby priviazané k zemi šikmými špagátmi – ale my tú prietrž absolvujeme pekne v suchu.
Príroda bez vody rýchlo pustne. Z ovocných stromov, ktoré na jar zbytočne zakvitli, padajú nezrelé marhule a jablká, lebo stromom je jasné, že ich neuživia. Na lúke žltne tráva, takže zvieratám mizne pastva, a k tomu im niet čo nasušiť na zimu. Stromom a kríkom zasadeným vlani už ide o život, sú zakorenené v prachu, k spodnej vode majú ďaleko. Až zaprší, ak zaprší, bude toho veľa, čo sa už nepodarí vzkriesiť k životu. Pokiaľ ale ide o prognózu, ako vždy je optimistická. Júl u nás nemá byť tropický. A zrážky sa čakajú až nadpriemerné.
Na počasí, alebo na zmienenom suchu, možno demonštrovať, že náš život bezprostredne ovplyvňujú konkrétne problémy, zatiaľ čo všeobecné problémy, na ktoré sú namierené reflektory médií, sú v porovnaní s naším konkrétnym suchom udalosti periférne. Bolo by fajn, keby sa obchodníci s potravinami či energiami škandálne neobohacovali pod zámienkou, že je niekde vojna, ale protestovať proti tomu je márnejšie, ako protestovať proti suchu. „Kto nezdražuje, okráda svoju rodinu“, znie kapitalistická parafráza na socialistické, respektíve predprevratové „kto nekradne, okráda svoju rodinu“.
Skrotiť infláciu, znížiť emisie, upratať z mora plasty alebo vybojovať mier by sa hodilo. Dážď ale naozaj potrebujeme. Ten konkrétny, priamo u nás, a najlepšie mierny „záhradnícky“, nie teda prívalový, ktorý po zemi tvrdej ako betón odtečie a sucho zostane. Zo všetkého, čo nemôžeme ovplyvniť, si najväčšmi želáme to, čo nám môže najväčšmi pomôcť. Správne: je to dážď.
Dôvod, prečo sa nám odcudzuje politika, bude súvisieť i s tým, že politici v rámci možností čosi ovplyvniť preferujú agendu, ktorá nám v ničom nepomôže, alebo nám dokonca škodí. Na tom, že riešia „hodnoty“, vysielajú principiálne signály a zaujímajú zásadové stanoviská, samozrejme, nie je nič zlé. Mrzuté je, že to robia v pracovnom čase, teda v čase, keď ich platíme, aby sa venovali konkrétnej práci, teda legislatíve, ktorá zabezpečí fungujúcu ekonomiku, kvalitné školstvo, dostupné bývanie alebo lekára.
Asi by som politikom odpustil, že ignorujú drahotu, že sa snažia pripraviť ľudí o prácu v podnikoch, ktoré z principiálnych dôvodov pripravia o plyn a ropu, že nás zatiahnu do cudzej vojny, pretože chcú, aby bola aj naša. Chcem ale niečo za to. Chcem, čo nie je v mojich silách zabezpečiť, a z čoho bude reálny osoh. Nech sa mi postarajú o dážď, ktorý ukončí naše sucho. Za to som ochotný ich ignorovať. Odvrátiť zrak.