Tam, kde by mohol byť nejaký Veľký voz, aj fyzicky zdatný jedinec prácne rozoznáva len starý bicykel či šikovnú kolobežku. Veď rovnako ťažko by mohol rozoznať aj Malú medvedicu, keby mu aj s mláďatami zúrivo neručala od hladu rovno v predzáhradke. Istotne túžiac po ešte vrúcnejšom objatí mierumilovných a nadmieru ohľaduplných poľovníkov ministra životného prostredia Jána Budaja.
Z týchto úkazov možno predpokladať, že hneď ako medvede u nás získajú volebné právo, politickému zoskupeniu OĽaNO sa vrátia aj vysoké volebné preferencie. Inak si nemožno ministrove postoje ku komunite medveďov rozumne vysvetliť. Veď medvede okrem mrkvy a čučoriedok isto jedia iba politických oponentov či naskrze skazených voličov, ktorí si želajú Ficov návrat. No na druhej strane, čo je oveľa horšie, neželajú si návrat Igora Matoviča alebo aspoň povolebný návrat OĽaNO do vlády, napriek jej nepretržitým úspechom v súčasnosti.
To, čo však vo všeobecnosti prekrýva rozhľad na iné početné a milé zjavy podvečernej politickej oblohy, je obrovský rozptyl vládnej koalície. Jej spôsob vládnutia naďalej silne pripomína golf na veľké vzdialenosti. Nikto pomaly netuší, kto to kam napáli, ani kde je loptička, kde a kedy vznikne ďalšia prázdna jamka v štátnom rozpočte. Vyzerá to, že je už iba otázkou času, kedy sa členovia koalície začnú navzájom zatýkať. Nie azda z nejakej zlovôle, lež iba preto, aby sa mohli aspoň porozprávať s trpezlivými policajnými vyšetrovateľmi, ktorí by to cez médiá zvestovali zvyšku koalície alebo ľudu.
Najväčšou očakávanou udalosťou, ktorá svojím významom jediná môže prekonať vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii v roku 1944, by mohol byť návrat Richarda Sulíka, a teda SaS na zasadnutia koaličnej rady. Veď to už tak trochu schvaľuje aj Igor Matovič. Aj keď tvrdí, že dostal za štyri dni od SaS 354 útokov. „To už bolo príliš veľa aj na mňa. To boli týždne obrovskej nenávisti a útokov voči nám,“ poznamenal.
V Matovičovom pokuse o zmierlivé gesto je niečo z veľkorysosti prostého námorníka v diele anglického spisovateľa Charlesa Dickensa Pamäti klubu Pickwickovcov. Ten raz večer v prístavnej krčme bodol nožom čašníčku do ramena. Ale jemu samému sa na tom niečo nezdalo, preto sa na druhý deň do krčmy vrátil a dôstojne vyhlásil, že „je ochotný na celú vec zabudnúť“.
Nuž SaS sa vrátiť môže, ale aj nemusí. Boris Kollár a Sme rodina sú z toho rozpačití, strany Za ľudí sa nikto nepýta, lebo je to už vraj iba taká Malá medvedica, v ktorej srsti sa jagajú už iba eurofondy. No Sulík sa stretol v parlamente aj s Robertom Ficom „lebo sa ho chcel spýtať, ako bude ďalej prebiehať jeho odvolávanie z funkcie ministra hospodárstva v parlamente, pretože dcére sľúbil výlet k narodeninám.“