Nemilé prekvapenia v podobe vojenských lietadiel Turecka vo vzdušnom priestore Grécka nie sú náhodné. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadruje výhrady k medzinárodnej dohode o určení hraníc z rokov 1923 (Lausannská zmluva) ako aj k Parížskej mierovej zmluve z roku 1947 a dohovor z Montreux z roku 1936 si často vysvetľuje po svojom. Ankara ich považuje za právne neúčinné, z čoho odvodzuje svoju požiadavku, aby Grécko vrátilo ostrovy Rhodos, Kos, Lesbos, Samos a niektoré iné malé ostrovy v tejto oblasti Turecku.
Tieto nároky sú vyústením eskalácie napätia medzi Ankarou a Aténami, ktoré z pohľadu Turecka pôvodne predstavovali „iba“ požiadavku na demilitarizáciu týchto ostrovov. Demonštráciu sily preletmi tureckého vojenského letectva nad Gréckom Erdogan podporil aj verejnými slovnými prejavmi. Povedal, že ide o vážnu vec a on v takýchto veciach nevtipkuje.
Paradoxná na územnom spore a vyhrážaní sa vojenskou silou je skutočnosť, že Grécko aj Turecko sú členmi NATO. Dokonca do tohto vojenského obranného spoločenstva vstupovali v ten istý deň (18. 2. 1952). Dnes sú však vo vzájomných vzťahoch na ostrí noža. Pritom sa v podmienkach rusko-ukrajinského vojenského konfliktu viac ako inokedy očakáva, že štáty NATO budú obrannú politiku presadzovať jednotne. Členstvo v Severoatlantickej aliancii by obe krajiny malo spájať a nie rozdeľovať.
Tradícia tureckej vojenskej expanzie sa však týka aj Cypru. Časť ostrova okupuje od roku 1974. Vyvrcholením etnickej krízy medzi obyvateľmi tureckej a gréckej národnosti na tomto ostrove bol vznik Severocyperskej tureckej republiky(STR) v roku 1983. Pokusy o zjednotenie ostrova zmarili v roku 2004 výsledky referenda, kde proti zjednoteniu neboli obyvatelia STR, ale občania gréckej časti Cypru.
Turecko patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie nielen turistov z EÚ, ale aj z Ruska. Na rozdiel od Albánska a Čiernej hory, ktoré sa pripojili k sankciám EÚ voči Rusku, Turecko príliš výrazný prepad tržieb z cestovného ruchu v roku 2022 nezaznamená. Lietadlá z Ruskej federácie však privážajú do Turecka nielen dovolenkárov, ale aj ľudí, ktorí chcú emigrovať. Kremeľ síce umožňuje slobodu cestovania, ale vzhľadom na nedostupnosť víz a odstrihnutia leteckej dopravy do EÚ sa stáva Turecko atraktívnou prestupnou stanicou emigrantov.
To staršej generácii môže pripomínať podobný scenár, aký kedysi zažívali emigranti zo socialistického Československa. Tí sa cez Juhosláviu dostávali bez ťažkostí na Západ. Postačovalo im na to získanie rakúskeho víza na počkanie na konzuláte v Záhrebe.
Vážnosť problému vojenskej eskalácie medzi Tureckom a Gréckom v júni 2022 zdôraznil aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Upozornil USA na riziko otvoreného vojenského zásahu. V nadväznosti na tieto vyjadrenia sa trecie plochy medzi rozvadenými členmi NATO neželateľne prehlbujú a zároveň otvárajú otázniky – komu takáto situácia najviac vyhovuje?