Od dinára k euru

Chorváti si nikdy príliš nevážili svoju menu. Ani počas obdobia, keď mali juhoslovanský dinár (DIN), ani posledné tri dekády, keď sa platí kunou.

12.07.2022 12:00
debata

Úspory si z dôvodu inflácie a chronickej devalvácie dinára ukladali radšej v západných markách (DM) alebo amerických dolároch. Dinár nikdy nemal postavenie plne konvertibilnej meny, ktorú by bolo možné voľne vymeniť v banke alebo v zmenárni za inú cudziu menu.

Preto medzi obyvateľmi v Juhoslávii (SFRJ) sa pri súkromných transakciách vždy používal kurz zvýšený o 10 %. Takéto obchody neboli v zásade považované za nelegálne. V nemeckých markách boli totiž uvádzané predajné ceny nehnuteľností, automobilov a boli vedené aj vkladné knižky a devízové účty obyvateľstva. V krajine bolo množstvo devíz najmä vďaka zahraničným turistom prichádzajúcim v lete k moru a veľkému počtu obyvateľov pracujúcich v zahraničí.

Dinár nebol silnou menou, ale pre obyvateľov Československa bol jeho nadobudnutie značne komplikované. Na cestu do SFRJ bol potrebný devízový prísľub (DP) Štátnej banky československej (ŠBČS) a výmena Kčs za dináre bola značne limitovaná. Žiadosť o DP musel vopred odsúhlasiť zamestnávateľ žiadateľa. Dinár bol u nás považovaný za tvrdú menu, lebo ho bolo možné vymeniť za tuzexové bony a tak mať možnosť nakúpiť luxusnejší tovar, ako ponúkal socialistický maloobchod za Kčs. K lepšiemu devízovému vybaveniu občanov ČSSR cestujúcich v lete do SFRJ prispievala vďaka rôznym devízovým prirážkam účtovaným zo strany ŠBČS našim turistom aj pomerne rozdielna cenové hladina medzi oboma krajinami. Mnohí si pobyt na dovolenke zvýhodnili predajom kávy, náradia, športových potrieb či kempingovej výbavy, s ktorou pôvodne prišli dovolenkovať na Jadran.

Napriek množstvu devíz od turistov v 80. rokoch SFRJ zaviedla prísne reštrikcie na nákup tovarov dovážaných za tvrdé meny. V roku 1983 bol obmedzený predaj benzínu v limite 20 litrov mesačne na automobil prostredníctvom poukážok. Kto potreboval viac pohonných hmôt, musel si poukážky vopred na poštách kúpiť za devízy. V obchodoch nebolo možné kúpiť kávu a jej súkromný dovoz bol limitovaný na 250 gramov na osobu. Dinár medzi rokmi 1983 až 1989 oslabol z úrovne 40 DIN/DM na 70 000 DIN/DM. Následne bolo z meny škrtnuté štyri nuly a zavedený nový dinár. Ten však v nasledujúcich rokoch úplne znehodnotila hyperinflácia. Obyvatelia však v tejto mene úspory odložené nemali.

Kuna nahradila dinár v roku 1994. Tá nezažila žiadne turbulentné obdobia, keď by bola vystavená útokom devízových špekulantov alebo extrémnej inflácii. Od nového roka Chorvátsko prechádza na euro. S jeho zavedením má na rozdiel od Poľska, Maďarska a Česka šťastnú ruku. Uvedené štáty totiž dnes nespĺňajú tzv. konvergenčné kritériá v oblasti úrokových sadzieb. Dlhodobá úroková sadzba by nemala prekročiť úrokovú sadzbu troch členských štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosahujú najlepšie výsledky, o viac ako dva percentuálne body. Úročenie ich štátnych dlhopisov je však oveľa vyššie ako v eurozóne. K zavedeniu eura ich preto čaká ešte dlhá cesta.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #euro #Chorvátsko #bývalá Juhoslávia