Ľúbostná politika a lyrika

Všetkých spoluobčanov potešilo, že politika na Slovensku pomaly vstupuje do akejsi literárnej fázy. Členovia koalície a jej strany začínajú pred obyčajnými rozhovormi a dohodami uprednostňovať vo vzájomnom styku ľúbostné listy.

15.07.2022 16:00
debata (6)

To ich, prirodzene, privádza na pevnú a bezpečnú pôdu stredoškolského vzdelania, počas ktorého väčšinou ešte nestihli zistiť, že následné – vysokoškolské – štúdium predstavuje najspoľahlivejšiu a najkratšiu cestu, ako sa vzdelaniu vôbec vyhnúť, ba nemať s ním už potom v ďalšom živote najčastejšie ani nič spoločné. Prirodzene, okrem ministra školstva Branislava Gröhlinga, ktorý sa na rozdiel od svojich politických kolegov vzhľadom na svoju funkciu musí aspoň na verejnosti tváriť, že nielen školy, ale aj vysoké školy berie vážne.

Veď je dokonca kedykoľvek ochotný štrajkovať a demonštrovať s tými zábavnými figúrkami z oblasti školstva, čo majú takým veselým spôsobom večne malé platy. Rozumie tomu teda celkom podobne ako minister financií Igor Matovič. Preto list, ktorý napísala SaS premiérovi Eduardovi Hegerovi, svojou mladistvou úprimnosťou a vrúcnosťou v ničom nezaostáva za slávnym listom Tatiany Oneginovi v diele veľkého ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina Eugen Onegin.

Dovolil som si ho spomenúť iba preto, že medzi Puškinových predkov patrí aj azda prvý „Afrorus“, teda vlastne černoch Abram (Ibrahim) Petrovič Hannibal, obľúbenec ruského cára Petra Veľkého. Stačí len porovnať niektoré verše. Napríklad SaS: „Vážený pán premiér, milý Edo… strana SaS je pripravená kedykoľvek rokovať o písomnom návrhu novej koaličnej zmluvy.“ Tatiana: "Ja list Vám píšem – no a čože?/ Čo môžem riecť ja listom tým?/ Váš rozsudok ma môže / potrestať opovrhnutím.“

Je vidno, že básnická forma SaS je oveľa modernejšia, a preto pomerne prozaickejšia, no napriek tomu prekypuje tiež hĺbkou citov a hanblivou neurčitosťou, ktorá iba s najväčšími ťažkosťami môže počítať u oslovenej osoby s primeraným ľúbostným ohlasom: „Strana SaS si uvedomuje osobitne v tomto krízovom období našej krajiny, že Slovensko potrebuje vládu, ktorá je funkčná, má dôveru ľudí, nevytvára napätie v spoločnosti, naopak, ľudí spája a prináša riešenia pre všetky aktuálne spoločenské problémy.“

Puškinova Tatiana to nevidí inak: Chcela som mlčať na počiatku,/ uverte, môj stud zaiste /by nikdy nepoznali ste, / keby som mala nádej sladkú,/ hoc riedko, hoci v týždni raz / v dedine našej vidieť Vás,/ by počúvala Vaše reči…“

Samozrejme, že Heger odpovedá po čase v príslušnom duchu: „Obraciam sa na stranu SaS s výzvou, aby urobila krok dozadu, pozrela sa na veci z nadhľadu, pretože mafia čaká za dverami. Neotvárajme!“ Teda uzatvára to úplne podobne ako Onegin: „Kto citlivý bol, toho dusí / vidina dní, čo nejdú späť:/ ten si viac s krásou nepripíja / ten vie, že uštipla ho zmija / spomínania i ľútosti..“

Zmija spomínania a ľútosti vraj zvlečie kožu u nás až koncom augusta a zánovný had zabúdania potom azda novými klenotmi obohatí tradičné pláne ľudovej politologickej slovesnosti.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #vládna koalícia #Branislav Gröhling #Eugen Onegin #SASKA