Pokiaľ sa zvýši v nadväznosti na rast životného minima aj nezdaniteľné minimum, t. j. suma, z ktorej sa zamestnancovi nezrážajú dane, ale iba odvody, zarobia najslabšie platení zamestnanci v čistom „až“ 569 eur. V tomto roku to je iba 525 eur. Samozrejme, za predpokladu, že neplatia alimenty či nečelia exekúcii. Rozdiel v čistom príjme vo výške 44 eur im nedokáže kompenzovať medziročné zvýšenie životných nákladov. Opodstatnene možno predpokladať, že iba samotné zdraženie potravín vytiahne z peňaženiek pracujúcej chudoby viac ako 44 eur mesačne na každého jednotlivca nízkopríjmovej domácnosti.
Eufória okolo prudkého zvýšenia minimálnej mzdy ochladne v momente, keď sa pozrieme na ceny potravín v našich obchodoch. Nehovoriac o nových zálohových predpisoch na služby spojené s užívaním bytu.
Najväčšie cenové šoky pravdepodobne čakajú domácnosti v súvislosti s rastom cien zemného plynu, pretože ten zväčša slúži ako energia na vykurovanie bytových domov a na ohrev teplej vody. Všetci dodávatelia energií a aj studenej vody avizujú zvyšovanie cien v dvojciferných percentuálnych hodnotách. Rast cien bude tlmiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten dôkladne posúdi, či sú požiadavky na ich zvýšenie opodstatnené, alebo nafúknuté neoprávnenými valorizačnými požiadavkami. Rast poplatkov za užívanie bytov a platby za energie však budú vyššie ako nárast čistej minimálnej mzdy.
K optimalizácii daňovo-odvodovej reformy vyšla začiatkom júla publikácia zaoberajúca sa sociálno-demokratickou obnovou spoločnosti a ekonomiky Slovenska po pandémii pod názvom „Ako reštartovať Slovensko“. Z jej obsahu, ktorý je voľne dostupný na webových stránkach zastúpenia nemeckej nadácie Friedrich Ebert Stiftung v SR, sa čitateľ dozvie, že máme značne podvyživený a málo flexibilný sociálny systém. Ako odporúčanie autori navrhujú zvýšiť odpočítateľnú položku z daní nadviazanú na minimálnu mzdu tak, aby ľudia s nízkym príjmom neplatili žiadnu daň. Totiž daň z príjmu platia aj ľudia zarábajúci minimálnu mzdu vo výške 33,80 eura mesačne. Po zvýšení minimálnej mzdy na 700 eur sa zo mzdy zrážaná daň zvýši na 37,20 eura.
V susednom Rakúsku ľudia s príjmom do 916 eur mesačne po odpočte povinných odvodov neplatia žiadnu daň z príjmu. Prečo vyberáme daň aj od ľudí, ktorí každé zarobené euro otáčajú trikrát v ruke, občanom zatiaľ nikto nevysvetlil.
Ľudia poberajúci minimálnu mzdu sú veľmi zraniteľnou skupinou obyvateľstva, ktorá si iba veľmi ťažko vytvára finančné rezervy pre prípad choroby alebo iných mimoriadnych životných udalostí. Daňový systém sa voči nim správa doslova amorálne. Pokiaľ by im chcel zamestnávateľ prispieť sociálnou nenávratnou výpomocou, keď sú napríklad dlhodobo chorí, musia takto získané prostriedky zdaniť. Výnimku tvoria iba prípady, keď sú práceneschopní aspoň šesť mesiacov. Slovensko v najbližšej dobe naozaj potrebuje nastavenie sociálneho štátu s ľudskou tvárou.