Nová krv a nový vietor

Mnohých spoluobčanov potešilo, že slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda získal miesto v medzinárodnej pracovnej skupine, ktorá sa bude zaoberať bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu. Veď aj podľa jeho slov, „by mala Ukrajina mať istotu, že jej medzinárodné spoločenstvo pomôže k povojnovej obnove a udržateľnému rozvoju“.

29.07.2022 16:00
debata (6)

Je dosť ťažké posúdiť, či túto náročnú úlohu zvládne bez pomoci bývalého ministra financií Ivana Mikloša. Lebo možno predpokladať, že všetko, čo Dzurinda dosiahne v ťažko skúšanej krajine priamo v hospodárskej a politickej oblasti, by tam Mikloš mohol jednoducho zavŕšiť v oblasti financií. Tak ako pred pár rokmi u nás.

Veď ako sa sám Mikloš neraz skromne vyjadril, za nie hocijakého ministra financií na Ukrajine ho chceli vlastne vždy, navyše už veľmi dávno. No a na tejto túžbe našich bezprostredných susedov nie je istotne dôvod niečo meniť ani v súčasnosti. Vlastne by sa dalo povedať, že čím skôr, tým lepšie, pretože je dosť pravdepodobné, že na povinnosti u susedov budú mať obaja pomenej času, lebo ich čakajú obrovské úlohy aj u nás doma.

Tie istotne vyplývajú z inej túžby, totiž z túžby najvýznamnejšej slovenskej političky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je momentálne viac doma v Bruseli, ale ak je takpovediac naozaj iba „doma“, potom je tu doma iba na skok a veci vďaka tomu podáva priamo, no zase z presvedčivého celoeurópskeho nadhľadu.

Preto pohľad Nicholsonovej a pohľad Dzurindu spolu predstavujú akýsi „úbežník“, teda pomyselný bod, v ktorom sa rovnobežky akoby stretávajú, čo nemčina krásne vyjadruje pozoruhodným a tiež akosi prchavým slovom – „der Fluchtpunkt“. Každý sa iste dovtípi, že týmto bodom nemôže byť nič iné ako nová politická strana, ktorá nateraz Slovensku chýba ako soľ.

Veď v jednom z posledných rozhovorov sa Dzurinda vyjadril, že v domácej politike „musí prísť nová krv a nový vietor“. Takže tou novou krvou by mohol byť samotný Dzurinda, novým vetrom zase Mikloš. Za predsedu tejto novej strany by však Nicholsonová jednoznačne vopred stanovila iba Ivana Korčoka a nikoho iného. Korčokovi pravdepodobne takáto myšlienka tiež nebude celkom cudzia, lebo krok za krokom nenápadne opúšťa neúrodné polia zahraničnej politiky kvôli ubiedeným suchým poliam našej vlasti. Čoraz častejšie tvrdí, že zahraničným krajinám nerozumie.

Kedy Poľsku, kedy Maďarsku – a tak. Nasvedčuje tomu rad jeho vyjadrení ako napríklad: „Týmto odkazom a postojom, ktoré počúvame z Budapešti – vrátane toho z minulého týždňa – rozumiem čoraz menej,“ povedal Korčok a zdôraznil, že v tom nie je sám. Istotne im rozumie – alebo aj nerozumie – práve tak, ako aj kedykoľvek predtým, no možno volanie novej politickej strany už prevláda nad obligatórnym porozumením šéfa zahraničného rezortu vlády.

Z tejto situácie nielen pre nás, no i pre celú Európu vyplýva mocné povzbudenie, že ani v najťažších chvíľach neostane sama.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivan Mikloš #Mikuláš Dzurinda #Lucia Nicholsonová #Ukrajina #Ivan Korčok