Maslo za sto korún

Ceny potravín rastú na Slovensku rýchlejšie ako v okolitých štátoch. V rámci Európy máme totiž uvalenú na potraviny najvyššiu sadzbu DPH vo výške 20 %.

01.08.2022 14:00
debata (12)

Základnou myšlienkou zavedenia 10-percentnej sadzby DPH pri vybraných druhoch potravín (chlieb, mäso, mliečne výrobky, zelenina) bolo zabezpečenie nižšej ceny pre spotrebiteľov. Zníženie cien týchto tovarov ale zákazníci príliš nepocítili, pretože cenové skoky smerom nahor boli vyššie ako zníženie DPH.

Príčinou prudkého zdraženia potravín podľa prezidentky Českej potravinovej komory Dany Večeřovej sú nielen dôsledky pandémie spojené s narušením dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale aj zdražovanie obilnín, oleja, obalov a skla používaného v potravinárskom priemysle v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine a sankčných opatrení proti Rusku. Potraviny budú už len drahšie najmä preto, že sa výrazne zvyšujú náklady farmárov. Zvlášť pokiaľ ide o pohonné látky, pesticídy, hnojivá, elektrickú energiu a plyn pri sušení a uskladňovaní produkcie a v neposlednom rade aj o ceny náhradných dielcov a samotnej poľnohospodárskej techniky.

Večeřová sa obáva, že onedlho budú spotrebitelia platiť za štvrť kila (kocku) masla až 100 českých korún. Ak sa však pozrieme na súčasné júlové cenovky v našich obchodoch, zistíme, že za maslo v prepočte už takéto ceny platíme.

V krátkom čase môžeme očakávať aj tlak na zvyšovanie nájomného za prenájom pôdy, ktorej sa budú oprávnene z dôvodu inflácie domáhať jej vlastníci. Kúpna sila úspor od začiatku pandémie na jar 2020 do konca roka 2022 v dôsledku inflácie klesne približne o pätinu. To znamená, že na oltár pandémie a vojny na Ukrajine skoro každý z nás obetuje aspoň 20 % z odložených finančných rezerv.

Najväčšie prekvapenie v oblasti skokovitého rastu cien českých poľnohospodárov sa týka elektriny. Množstvo agropodnikateľov v snahe ušetriť malo donedávna podpísané zmluvy s alternatívnymi dodávateľmi, z ktorých väčšina zbankrotovala. To viedlo v niektorých prípadoch k nárastu cien elektrickej energie fixovaných v nových dodávateľských zmluvách až o tisíc percent. Dodávatelia sa pritom odvolávajú na neistotu na trhu, kde sú nútení nakupovať za tzv. spotovom (okamžitom) trhu za premrštené ceny a tieto sa snažia preniesť na zákazníkov.

Cenový alarm sa týka aj producentov vína. Zákazníci sú v časoch obáv z budúceho vývoja oveľa šetrnejší pri nákupe moku s vínnej révy a preferujú čoraz viac lacnejšie vína. Zvyšujúce sa náklady na výrobu vína tlačia na rast cien, čo umožňuje zvyšovať konkurenčné cenové boje zo strany dovozcov vín zo zahraničia. Tí často ťažia z toho, že v iných štátoch sú pre vinárov veľkorysejšie nastavené dotácie. Vinári sa často uchyľujú k dovozu vína zo zahraničia, ktoré následne označujú za slovenskú produkciu. Podobné tendencie zhoršujúce konkurencieschop­nosť slovenských firiem boli aj v hydinárskom priemysle.

Eliminovať zo svojich radov čierne ovce však musia v každom prípade samotné stavovské organizácie tak, aby na tom profitovali nielen producenti, ale kupovaním kvalitných výrobkov predovšetkým zákazníci.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #Česko #DPH na potraviny #zdražovanie potravín
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy