Doprava je prakticky jediným hospodárskym sektorom v Európe s rastúcimi emisiami skleníkových plynov, v 2018 bola zodpovedná takmer za 30 percent celkových emisií. Veľká časť ide na vrub iracionálnej popularite veľkých osobných áut so silným spaľovacím motorom, no podiel má aj nákladná automobilová doprava.
Problém má riešiť presun nákladnej dopravy z ciest na rieky. Do roku 2030 chce únia zvýšiť objem nákladov prepravených vnútrozemskými tokmi o 25 percent, do polovice storočia o 50 percent. Intenzívna riečna doprava má, samozrejme, vlastné environmentálne riziká: emisie môžu klesnúť, no ohrozený je riečny ekosystém. To však nie je jediný problém. Dôsledky klimatických zmien môžu totiž tieto plány skomplikovať.
V posledných rokoch trápia Európu v lete silné suchá. Vysoké teploty a málo zrážok prispievajú okrem iného k nízkemu stavu vody v korytách európskych riek. Podľa nedávnej správy Spoločného výskumného centra EÚ sucho ohrozovalo v apríli až júni asi 60 percent európskeho územia. A mnoho riek trpelo nízkym stavom. Prognóza do jesene nie je povzbudivá. Suché počasie a nedostatok vody majú pokračovať.
Cítia to aj veľtoky. Rýn je jednou z hlavných hospodárskych dopravných tepien Európy. Táto veľká rieka preteká významnými priemyselnými regiónmi Nemecka, Francúzska a Švajčiarska, spája ich s prístavmi na severe. Každoročne sa ňou prepraví asi 300 miliónov ton tovarov. Teda, pokiaľ to stav vody dovolí.
Už pred piatimi rokmi mal Rýn na jeseň tak málo vody, že nákladná doprava na týždne zastala. Tento rok hrozí to isté. Aj bez úplného zastavenia však nedostatok vody spôsobuje problémy. Pre veľké nákladné lode je rieka nesplavná, ostatné musia obmedziť prevážaný náklad. Nemecký Kielsky inštitút svetovej ekonomiky v roku 2020 spočítal, že mesiac nízkeho stavu na Rýne môže znížiť produkciu nemeckého priemyslu o jedno percento.
Nejde len o dodávky pre priemysel, vysychajúce rieky ohrozujú aj energetiku. Nemecko chcelo výpadkom dodávok ruského plynu čeliť aj znovunaštartovaním uhoľných elektrární. Uhlie k nim však nedokáže prepraviť, uviazlo v skladoch pri severomorskom pobreží. Inde zas nízke stavy limitujú produkciu vodných elektrární – Nórsko napríklad oznámilo, že môže čoskoro obmedziť vývoz elektriny do zahraničia.
Klimatické zmeny spôsobené človekom menia charakter počasia. Európa si musí privykať na nepredvídateľné výkyvy – povodne, dlhotrvajúce suchá, búrky… Antropocén, geologické obdobie, v ktorom sa stal človek dôležitým faktorom ovplyvňujúcim planetárny ekosystém, je dobou extrémov a neistoty. To paradoxne skomplikuje naše snahy o prechod k environmentálne udržateľnejšej energetike, priemyslu či doprave. No čím neskôr to skúsime, tým to bude drahšie, s menšou nádejou na úspech.