V období, keď klesá dolár, a euro ho v tom smelo nasleduje, ba už aj predbieha, sa vzácnosťou stávajú komodity, ktoré doteraz stáli mimo hlavných európskych finančných tokov. Napríklad súd toť odsúdil bývalú šéfku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch Zuzanu K. za prijímanie úplatkov. V rámci svojej nekalej činnosti „prijala tašku so zeleninou, s paradajkami či reďkovkami. Podnikateľka, ktorá ju takýmto surovým spôsobom skorumpovala – Nora B., v stredu vypovedala, že nešlo o úplatok, len vzorky zeleniny, ktorú pestuje, aby videli, na čo potrebuje (od onoho úradu) príspevok na podnikanie.“
Samozrejme, že medzi paradajkami a reďkovkami je obrovský rozdiel, teda aspoň taký ako medzi eurami a dolármi, prípadne medzi ropou a plynom. No i tak je zvláštne, že nešlo o nejaké drahé byty, pozemky, platinové sitká, zlaté tehly alebo aspoň voňavé mydlá, na čo je občan v našich médiách pripravený a zvyknutý. Vyzerá to skôr na akési „dílovanie“ nejakej zdravej výživy. Prirodzene, že všeobecné ekonomické aspekty tieto drobné nuansy do značnej miery stierajú.
Napríklad nejaký vzácny obraz môže pokojne stáť práve toľko ako takých šesť vagónov cibule. Obe činnosti musí mať každý takpovediac na očiach. Teda trestný obsah maľovania je v tomto prípade úplne rovnaký ako pár rokov slzenia v kuchyni pri jej krájaní. Paradajky sú však mäkšie, preto za reďkovky by mali byť automaticky tvrdšie tresty. Treba na to dbať aj pri reforme súdnictva, lebo odteraz sudca či sudkyňa, vykračujúci si zo súdnej budovy s igelitkou mrkvy, už nemusia pôsobiť celkom serióznym dojmom.
Jediné, čo dnes môže občana potešiť, prirodzene okrem nepretržitého objasňovania závažnej trestnej činnosti, je azda naša domáca politika. V nej tiež však dochádza k odhaleniam, ktoré vyrážajú dych podobným spôsobom. Napríklad minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič celkom zaskočil verejnosť odhalením intrigánskej povahy ministra hospodárstva a predsedu SaS Richarda Sulíka, o ktorej sa doteraz vôbec nevedelo. Šéf OĽaNO napísal na webové stránky, že „naňho Sulík niekoľkokrát naliehal, aby z koalície vyhodil Borisa Kollára (Sme rodina) či Veroniku Remišovú (Za ľudí)“.
No to ho zrejme neuspokojilo, lebo Sulíkov úmysel bol evidentne ešte rafinovanejší a nečestnejší. Jeho dôsledky by pre Slovensko totiž predstavovali bezprostrednú katastrofu. Veď povážme tieto úprimné slová: V skutočnosti od samého počiatku našej koalície neustále robil systematické a zákerné kroky na jej rozbitie. Mňa nahováral na vyhodenie Borisa a Veroniky. Borisa a Veroniku na vyhodenie mňa,“ napísal šéf rezortu financií. Keby sa mu tieto ľsti vydarili, vo vláde by zostal iba Sulík sám! A to by veru už bolo! Lebo namiesto súčasného šťastlivého štvorlístka by potom vo vláde, teda aspoň podľa Matoviča, zostal iba jeden pekný kvietok.