Zaujímavé porovnanie kúpnej sily eura pre turistov poskytujú údaje OECD a Európskeho štatistického úradu. Vychádzajúc z tabuliek Bank Austria, odvolávajúcich sa na uvedené zdroje, vyplýva, že za 100 eur si rakúsky turista na Slovensku môže dopriať toľko ako doma za 134 eur. Slovensko je podľa týchto údajov napriek nadpriemerne vysokej českej inflácii aj tak o 10 percent drahšie ako ČR. Oveľa lacnejšie ako Česko a Slovensko je pre turistov Maďarsko (179 €), Poľsko (154 €), Rumunsko (221 €), Bulharsko(187 €) a Turecko(164 €).
ČR si pritom v tabuľke turistického eura od vlaňajška pohoršilo o 13 % a Slovensko o 4 %. Rumunsko, Maďarsko, Francúzsko a Taliansko si mierne polepšili. To znamená, že pre zahraničných turistov sú z pohľadu cien presne definovaného úzkeho okruhu tovarov a služieb atraktívnejšie ako v lete 2021.
Slováci by si pri cestách do ČR mali dať pozor predovšetkým na platby platobnou kartou a výbery z bankomatov. Obchodníkmi nastavené terminály sa snažia často nanútiť slovenskému klientovi platbu s dynamickou konverziou meny aj v prípade, ak takáto finančná služba je pre neho extrémne nevýhodná. Osobne som sa presvedčil o tom na vlastnej koži, keď výber korún z účtu vedeného v českých korunách mi bankomat chcel vykonať okľukou cez konverziu na eurá a späť, čo by ma stálo 20 % z vyberanej sumy. České banky tohto roku tiež výrazne zvýšili poplatky za výbery z bankomatov iných bánk na jednotnú úroveň 169 Kč. Za výber prostriedkov v českej mene tak klient okrem nevýhodného kurzu zaplatí aj transakčný poplatok českej banke zodpovedajúci cene obedového menu.
Česko proti vysokej inflácii bojuje zvyšovaním úrokov. Zachrániť úspory pred infláciou sa mu však ani tak nedarí napriek tomu, že úroky presiahli 5 % ročne. Vplyvom zvyšovania úrokov sa ekonomika ochladzuje a zvyšuje náklady štátu na platenie úrokov z dlhov. Verejný dlh krajiny presiahol 2,7 bilióna Kč (cca 110 mld. €). To je však v prepočte na obyvateľa aj v pomere k HDP ešte stále menej, ako predstavuje dlh Slovenska.
Zvyšujúca sa inflácia v Európe zvyšuje daňové príjmy krajín, pretože DPH z čoraz drahších tovarov a služieb a viac zaplatenej dane z príjmov zamestnancov má pozitívny vplyv na príjmy štátnych rozpočtov. Kúpna sila mien jednotlivých krajín v čase inflácie pripomína roztápajúcu sa zmrzlinu v rukách turistov. Smrteľný koktail inflácia predstavuje pre tých, ktorí si finančné rezervy odložili na horšie časy a teraz si za ne môžu dopriať čoraz menej tovarov a služieb. Najmä ak ide o seniorov alebo zamestnancov v preddôchodkovom veku, ktorí nemajú odvahu na investičné experimenty. V prípade ČR podľa odhadov analytikov sporitelia prídu za dva roky vinou inflácie o 27 percent svojich úspor.