Rusko a Západ: Nenávisť ako závislosť od drogy

Na nedeľu pripadne už 54. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Vojna na Ukrajine je dôvodom oprášiť spomienky na starú krivdu, pretože od nej sa odvíja náš komplikovaný vzťah k Rusku.

18.08.2022 16:00
debata (285)

Ten je definovaný z jednej strany vďačnosťou za oslobodenie od nemeckého nacizmu, z druhej strany nenávisťou kvôli okupácii, ktorá zlikvidovala pokus o socializmus s ľudskou tvárou. Jednoducho povedané, bez Rusov by nás nebolo, kvôli Rusom sme však kus života prežili v neslobode.

Mix vďačnosti a nenávisti sa vytratil spolu s generáciou pamätníkov Mníchovskej zrady a druhej svetovej vojny. Mladšie generácie si už voči Rusom vypestovali iba väčšinový dešpekt a nenávisť. Inštinktívne vymedzovanie sa voči Rusku sa stalo súčasťou západnej identity, ku ktorej sa väčšinovo hlásime. A vojna na Ukrajine sa pre protiruskú politickú garnitúru stala príležitosťou užívať si nenávisť plnými dúškami. Diplomatické, ekonomické, ale i kultúrne vzťahy sú v troskách a nevraživosť je vzájomná.

S nenávisťou je to však podobné ako s drogovou závislosťou. Narkoman je človek, ktorému robí dobre, že si robí zle. Človek na drogách je absolútne sústredený na svoju závislosť. Nič iné ako droga ho nezaujíma, o ničom inom nie je schopný sa baviť. Nenávisť vyzerá podobne. Ovládne človeka, pripraví ho o súdnosť a zabráni mu vidieť svet v súvislostiach. Nenávisť voči Rusku má rovnako obsedantné prejavy a devastujúce dôsledky ako závislosť od heroínu.

To, čoho sme dnes svedkami medzi Západom a Ruskom, je v podstate odohraný dej: Západ sa tak dlho nad Rusko povyšoval, Ruskom pohŕdal, Rusku nedôveroval a pri každej príležitosti sa ho snažil oslabiť, poškodiť, alebo aspoň ponížiť, až si Rusi uvedomili, že pre Západ nikdy nebudú rovnocenným partnerom. Trvalo im to dlho, ale nakoniec sa zmierili s tým, že usilovať sa o pragmatické vzťahy so Západom je strata času, že sa pred Západom musia mať na pozore a partnerov musia hľadať inde, pretože vnucovať sa Západu nemá cenu.

Nenávidieť toho, kto sa k nám otočil chrbtom, pre koho už nie sme zaujímaví a do budúcnosti už s nami nepočíta, je nenávisť akosi platonická, ktorá už nemá aktívneho adresáta. To, čo Západ na Rusoch nenávidí, dnes už asi bude jeho vlastná závislosť od ruského plynu či ropy. Byť závislý od niekoho, koho si nevážim, kým pohŕdam, je ponižujúce, a ak sa mi navyše ten, kým pohŕdam, kvôli mojej závislosti vyškiera, nenávisť voči nemu je logicky až zúrivá.

Tak, ako je márne narkomana presviedčať, že by mu bolo lepšie bez drogy, je márne vysvetľovať niekomu, kto je paralyzovaný nenávisťou, že sa nezmyselne poškodzuje a mal by sa liečiť. Nenávisť voči Rusom až za hrob čosi stojí, ale súčasne tá nenávisť môže byť i formou terapie. Je to ako so substitúciou u narkomanov, keď sa užívanie pôvodnej drogy nahradzuje lekársky predpísaným užívaním látky s podobnými účinkami a vlastnosťami. Chorobne nenávistných jedincov v krutej zime zahreje ich nenávisť. Tých ostatných by mohla zahriať nenávisť voči tým, čo nám zavarili svojou nenávisťou.

© Autorské práva vyhradené

285 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #okupácia Československa #rusofóbia #21. august 1968
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy