Poučenia z koaličného vývoja. Prvé nesmelé kroky na ceste k voľbám

Mnohých spoluobčanov zaujalo isté znepokojenie ministra financií a predsedu OĽaNO Igora Matoviča nad faktom, že táto krajina sa akosi neuberá práve tým smerom, aký si on odjakživa predstavoval. Pritom ide o skutočnosť, ktorá prekvapuje čoraz menej aj novinárov, a to je už veru čo povedať.

19.08.2022 16:00
debata (4)

Stojí a hĺba s prázdnymi rukami, v ktorých kŕčovite zviera výsledky ostatných volieb. Podobne ako turistická šípka na rázcestí, čo má už iba dekoratívny charakter, lebo opodiaľ sa črtá chatka s horúcim čajom a primeraným odpočinkom pri nových voľbách.

Občania k politikovi postupne zaujímajú postoj ako k taxikárovi, čo vezie národ opačným smerom. Darmo bystro argumentuje, že veď jemu zverili celé vozidlo, ba aj dôveru pri šoférskych skúškach, že preto najlepšie vie, kam sa vôbec pôjde. Keď chce zákazník či pasažier zaraz navštíviť obľúbenú strynú alebo ujčinú, tak ho ťažko upokojí návšteva prírodopisného múzea, aj keby tam hneď získal viacej poznatkov alebo tam dávali zadarmo nanuk. Naopak, ak nechce svoju ujčinú vidieť za nič na svete, potom mu aj nejaká ošarpaná kultúrna pamiatka príde bližšia a vcelku prijateľná. To musí dobrý politik vycítiť, inak môže ísť ryby chytať, a nie riadiť krajinu.

Horšie je však na tom, ak má riadiť nejaký konkrétny štát, povedzme Slovensko, lebo v opačnom prípade by musel ísť do Bruselu, kde nijakému politikovi na nejakom konkrétnom štáte vôbec nezáleží a všetci sa tam už vedia tváriť, že tak to má byť.

Pritom je zaujímavé, že Matovič má o budúcnosti Slovenska úplne rovnakú predstavu ako pred vstupom do štátnych funkcií. I keď v poslednom čase sa do jasných tónov jeho optimistickej politickej hymny vkráda falošná skepsa: „Ja na to silu po tých 11 rokoch skúseností nemám. Napriek tomu – Rišo, skús tentoraz prvýkrát urobiť krok späť a zachrániš Slovensko pred vládou mafie Smeru a Hlasu s kovanými fašistami z Republiky,“ odkázal Matovič Richardovi Sulíkovi, ktorý už s ním opravovať a zachraňovať našu vlasť akosi nechce.

Po koľkýkrát by mal počúvnuť hlas opusteného ľúteho mäsiara, volajúceho na akoby zatúlané smutné teliatko: „Hybaj nazad! Veď kto ťa lepšie rozkrája ako ja?“ Nuž veru aj také skúsenosti niekedy nadobúda druhá politická strana.

Dospeli sme postupne k časom, keď sa uteká. Nejeden poslanec už prebieha zo strany do strany, atómová „proticovidová“ bomba a iné bohato dotované pestvá dodatočne začínajú trhať svojho tvorcu na franforce. No v rámci možností si skúša udržať nadhľad: „A mne je to veľmi ľúto, keď si len predstavím, kde by sme ako Slovensko mohli byť, ak by sme nemuseli znášať neustále podrazy, ponižovanie, vydieranie a hrozby povalenia vlád od vlastného koaličného partnera. Opozícia v koalícii. Načo nám je Fico? Načo Mazurek? Vystačíme si sami.“ Ten, kto to tu zhumpľoval je, našťastie, aj tentoraz, teda aspoň podľa Matoviča, jasný. Ostatne ako vždy.

Nuž veľkú a hlbokú pravdu vyslovil svojho času český aforista Gabriel Laub: „Neučte deti priznávať si chyby, beriete im možnosť stať sa politikmi!“

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Richard Sulík #Igor Matovič