Inšpiráciou k objavovaniu Ameriky je komplexná, všeobecná kríza prameniaca zo skupinového sebaklamu, že sme niečo, čo nie sme, že dokážeme to, čo nedokážeme, a že nás čaká niečo, čo nás nečaká. Nekompetentnými demokratickými elitami sme sa dali zavliecť do bodu, z ktorého už niet návratu. Žijeme v kulisách vytunelovaného sveta, v systéme, ktorý sa už nedá opraviť, ktorého demontáž je súčasťou riešenia, a nič na tom nemení, že si to nechceme pripustiť. Povzbudivé je, že Franz Kafka v jednom svojom aforizme o bode, z ktorého už niet návratu, hovorí, že „ten bod treba dosiahnuť“.
Niektorí objavitelia Ameriky už konštatujú, že je treba, aby sa výroba vrátila „domov“, že je riskantné dať si všetko vyrobiť v Číne. Ameriku už začínajú objavovať ekonómovia, tým múdrejším už je jasné, že reálna ekonomika vždy nakoniec zvíťazí nad finančnými špekuláciami. Konkrétnym príkladom objavenia Ameriky je napríklad konštatovanie, že bez dostupného a lacného plynu nemôže prežiť biznis založený na dostupnom a lacnom plyne. Okamih, keď sa objaviteľom z hmly vynára Amerika, je moment, keď sa zatvárajú fabriky na hnojivá.
Globálny chaos vyvolá potrebu lokálnej sebestačnosti a kolabujúca logistika bude príležitosťou objaviť Ameriku v tom, že veci, bez ktorých sa v živote nemožno zaobísť, majú byť kvalitné, jednoduché, spravené tak, aby si ich priemerne zručný človek dokázal sám opraviť. Medzi objavy Ameriky potom určite bude patriť zistenie, že človek nežije na zemeguli, ale v konkrétnom regióne, v spoločenstve, kde sú konkrétni ľudia odkázaní jeden na druhého, a preto treba na regionálnej úrovni objaviť deľbu práce.
Objavovanie Ameriky bude najväčším dobrodružstvom pre generáciu, ktorá sa chystala na dráhu influencerov, „júťjúberov“, ktorá pri zrážke s realitou zistí, že na reálne problémy nemá aplikácie v mobiloch. Títo odchovanci virtuálneho matrixu sa v divočine prirodzeného sveta zrejme ocitnú zo dňa na deň, pretože kocky domina už padajú a nevidno nikoho, kto by to mohol zastaviť. Práve naopak. Pokrokári a progresivisti publikujú optimistické prognózy, v ktorých profesiách sa bude prepúšťať kvôli automatizácii, robotizácii a globalizácii. S tým, že by ľudia v budúcnosti museli pracovať, evidentne nerátajú.
To najdôležitejšie, čo objavia zachránení z potopeného Titanicu, budú oni sami. Na troskách starého sveta, aktuálne teda na hromade plastov a mikročipov, medzi vrakmi elektromobilov a raketoplánov, bude ako vždy v histórii ľudstva postávať skupinka podnikavých zvedavcov, ktorí sa neštítia práce a v troskách minulosti budú vidieť svoju príležitosť. A možno ani nebudú tušiť, že objavujú Ameriku!