Po prvé, bez členstva v európskom klube by náš región pravdepodobne čelil ešte hlbšej politickej a ekonomickej kríze. Okrem toho, tieto problémy sú aj dôsledkom vnútorných nedostatkov európskej integrácie, neefektívneho fungovania spoločných inštitúcií a politík. Rozšírenie Európskej únie nesprevádzala jej výrazná vnútorná reforma. Z chyby by sme sa mali poučiť. O to viac, že nás (možno) čaká ďalší nárast počtu členských krajín.
Netreba byť zbytočne naivný. Súčasná politická podpora pre rozšírenie EÚ o západný Balkán, Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko môže vyprchať. Proces môže uviaznuť (v prípade západobalkánskych krajín: opäť uviaznuť) – aj v lepšom prípade je to beh na desať a viacročnú trať. Sklamanie by prehĺbilo krízu v nádejných členských krajinách. Únia by stratila dôveryhodnosť aj zvyšky vplyvu v bezprostrednom susedstve.
Rozširovanie Európskej únie však nie je cieľom, ale prostriedkom stabilizácie susedných krajín a posilnenia spoločnej Európy. Ak však nie je sprevádzané reformou únie, jej inštitúcií a procesov, účinok môže byť opačný. Neefektívny, akcie neschopný celok bude slabý a prehĺbi ekonomické a politické problémy v členských krajinách.
O niektorých z týchto reforiem sa hovorí už dlho: zrušenie jednomyseľného rozhodovania, napríklad v zahraničnej a daňovej politike. Posilnenie Európskeho parlamentu a zrušenie pravidla, že každá členská krajina vymenuje jednu členku/jedného člena Európskej komisie – je to nezmysel pri 27 členských krajinách, nieto pri tridsiatich a viac. Posilnenie spoločného rozpočtu tak, aby dokázal financovať širšie úlohy Európskej únie a pomáhal zvládať nečakané krízy. Hľadanie ad hoc riešení pri každej novej kríze je neefektívne a vytvára zbytočné konflikty.
Ďalšie nedostatky sa ukázali nedávno. Únia potrebuje efektívnejšie nástroje na situácie, keď niektorá z vlád členských krajín podkopáva základy európskej spolupráce – napríklad liberálnu demokraciu a právny štát.
Širšia Európska únia bude pravdepodobne znamenať rôznorodejší spolok. Nie všetky nové členské krajiny sa stanú členmi eurozóny či schengenského priestoru. Ostatní členovia sa budú musieť rozhodnúť: či zvýšia politický tlak (a ekonomickú pomoc) na splnenie podmienok členstva v týchto hlbších integračných projektoch, alebo akceptujú viacrýchlostnú Európu ako prakticky trvalý fakt.
Bez ďalšieho rozširovania sa Európska únia stane politicky insignifikantným, do seba zahľadeným zoskupením. Bez zásadnej reformy fungovania inštitúcií únie a jej politík však môže ďalšie zvýšenie počtu členských krajín spôsobiť vnútorný rozpad.