Šikovná vládna kvadriga má teda už dlhší čas dochrámané kolesá a zručných vozatajov je v nej pomaly viac ako osamotených a oplašených koní. Občan sa o tom môže dozvedieť z médií nanajvýš to, že všetci majú akési egá, hoci inak všetky spoločenské problémy vedia riešiť zručnejšie ako povestné zložité hlavolamy z nejakého zákerného zahraničného „kindervajca“.
Teda, keby nemali egá, bolo by všetkým už dávno dobre. Ale inak také ego neprekáža nikomu a ničomu, je to nanajvýš šikovná a praktická vec. Do tejto zatiaľ mimoriadne jasnej a prehľadnej situácie sa pokúsil vniesť ešte lepší poriadok minister financií a predseda intelektuálne a telesne najmocnejšej strany OĽaNO Igor Matovič, keď z večera na ráno sformuloval desať bodov, na základe ktorých by vedel odstúpiť z ministerského postu. Tých desať bodov by však musela splniť a stále plniť strana SaS, aby sa dala táto lákavá transakcia uskutočniť.
Je to asi z jeho strany vážna politická chyba, lebo sa na tieto súvislosti nespýtal svojho ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý sa nedávno v rozhovore so známou novinárkou vyznal z hlbokého presvedčenia, že Matovič nemá nijaký dôvod, prečo by mal odstúpiť. Desať bodov spoločnosť určite povzbudí a kdesi v húštinách na vidieku sa už údajne horárovi podarilo chytiť bystrého chlapca, ktorý si ich vraj všetky prečítal.
Ale vysvitlo, že ešte nevie celkom dobre rátať a prečítal si ich iba šesť, pričom nevedel povedať, ktoré to boli, a tak poľahky mohol vynechať tie najdôležitejšie. Teda za predpokladu, že by dnes niekto vedel, ktoré to sú. Tým by však fakticky verejne priznal, že ich čítal všetky, a takú hanbu by dnes nechcel zažiť asi nikto, ani keby bol rovno z OĽaNO. Je napriek tomu zrejmé, že desať bodov je málo. Navyše k nim chýbajú šikovné vykonávacie predpisy.
Napríklad, že bod X platí iba vtedy, ak každý minister z SaS bude vedieť aj nadránom víťaza v súťaži v krasokorčuľovaní na niektorej základnej škole napríklad v roku 1962 a podobne. Teda ako pri iných štátom financovaných lotériách. Tento laxný postoj k desiatim bodom je už asi celospoločenský. „No v posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum z druhej strany. To vážne musel čakať pán minister financií s týmto krokom do poslednej hodiny pred podaním demisií? Namiesto riešenia pokračuje nekonečný seriál, ktorý už ale nikoho nezaujíma. Takto sa vládnuť nedá a nemá,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí s Eduardom Hegerom a Borisom Kollárom.
Názory opozície sú ešte zaujímavejšie a jednoznačnejšie, ale, našťastie, ich prudko zabrzdila a zastavila ministerka pre informácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová jasnozrivým a pritom hlbokým poukazom na pripravovaný extrémizmus Roberta Fica a Petra Pellegriniho.