Potraviny na splátky. Vo Veľkej Británii už začali

Inflácia vyťahuje obyvateľom Európy čoraz viac peňazí z účtov a peňaženiek. To má vplyv na zmeny v spotrebiteľskom správaní jednotlivcov a v marketingových stratégiách obchodných reťazcov. Veľká Británia s aktuálnou výškou inflácie 11 %, najvyššou za uplynulých 40 rokov, v tejto oblasti nie je výnimkou, aj keď už nepatrí do EÚ.

05.09.2022 16:00
debata (11)

Médiá priniesli správu, že na vysoké ceny potravín zareagoval britský reťazec Iceland Foods ústretovým krokom v podobe úverov na potraviny. Cieľom poskytovania bezúročných pôžičiek formou účelových platobných kariet pre chudobnejšie domácnosti vo výške 25 až 100 libier je umožniť nízkopríjmovým domácnostiam nákup jedla na splátky. Tie sú nastavené na týždenné splátky, keďže vo Veľkej Británii sa týždenne platia aj iné úvery, nájomné a iné poplatky. V týždenných intervaloch dostáva výplaty aj podstatná časť zamestnancov. (U nás vo forme týždenných výplat boli odmeňovaní za Rakúsko-Uhorska a neskôr 1. ČSR zväčša robotníci v továrňach a pracovníci v poľnohospodár­stve.)

Britský reťazec úverové karty na potraviny poskytuje v súčinnosti s nadačnou finančnou spoločnosťou Fair For You. To znamená, že obchodný reťazec týmto spôsobom iba posilňuje cieľovú skupinu zákazníkov aj o tých, ktorí majú hlbšie do vrecka. To má tiež pozitívny vplyv na budovanie dobrých vzťahov a podporovanie lojality zákazníkov k predmetnej obchodnej sieti. Ľudia s nízkymi príjmami takto dostávajú priestor na úsporu úrokov, ktoré by inak platili napríklad nebankovým spoločnostiam alebo bankám v rámci štandardného prečerpania zostatku na účte prostredníctvom kreditných kariet a podobne.

Úver na potraviny je potrebné splatiť v priebehu roka rovnako veľkými splátkami. Otázne zostáva, či celý model nie je iba ukážkou starej múdrosti, že chudobnému dávame rybu, pričom by oveľa potrebnejšie bolo naučiť ho ryby chytať. Projekt je pritom iba pilotný a určený pre vzorku vybraných päťtisíc nízkopríjmových zákazníkov. Podľa vzoru Veľkej Británie o poskytovaní spotrebných úverov na potraviny a vybrané tovary dennej spotreby uvažujú aj v niektorých vyspelých krajinách EÚ. Možno aj z dôvodu nárastu krádeží základných potravín v obchodoch, ktoré predtým boli veľmi zriedkavé.

Eskalácia napätia v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine tlačí nahor ceny nielen potravín, ale aj obalov z plastov, papiera a obalového skla. Vyššie cenovky na tovaroch sa najviac dotýkajú ľudí, ktorí na jedlo, bývanie a energie dávajú v percentuálnom podiele svojich čistých príjmov najviac. Štáty naprieč Európou poskytujú na zmiernenie rastúcich nákladov na energie a potraviny rôzne formy jednorazových poukážok a finančných príspevkov.

Pokiaľ však tieto majú smerovať účelovo najmä tým, čo majú slabé príjmy, procesy rozdeľovania pomoci si vyžadujú zložitú administratívu. Výhodu majú štáty, ktoré najviac pokročili v digitalizácii štátnej a verejnej správy, kde však naša krajina nepatrí. Štáty s nedostatočným prehľadom o príjmových a majetkových pomeroch občanov, so spoločným zúčtovaním príjmov manželov a podobne majú v tejto oblasti smolu. Najmä preto, že sú odkázané na celoplošné rozdávanie pomoci širokým vrstvám obyvateľstva. To jest aj takým, ktorí na štátne záchranné protiinflačné balíčky nie sú vzhľadom na svoje vysoké príjmy vôbec odkázaní.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #inflácia #jedlo na splátky #Iceland Foods