Zaujímavé je, že o nenahraditeľnosti je reč vtedy, keď čosi nefunguje, keď s niečím nie sme spokojní. Keď sa tvrdí, že nemá alternatívu súčasný politický systém, momentálne členstvo v medzinárodných organizáciách alebo momentálne ideologické dogmy, tvrdí sa to preto, aby sa zabránilo debate o alternatívach, ktoré, samozrejme, existujú, ako vždy existovali a existovať vždy budú.
Naši bezalternatívni politici, čo sa usilujú zapáčiť nemeckej (bruselskej) či americkej vrchnosti, si nedávno vyslúžili sarkastický komentár, že „zháňajú kone do horiacej stajne“. Otrasná vizitka! Debatu o alternatívach k tomu, čo podľa vlády nemá alternatívu, nemožno odkladať a začať treba hľadaním alternatívy k nefunkčnej zastupiteľskej demokracii.
Podobne ako v iných európskych krajinách sa i u nás veľká väčšina voličov cíti bezmocná, pokiaľ ide o vplyv na politické rozhodovanie. Väčšina občanov nedôveruje vládam, je presvedčená, že sa politici nezaujímajú o názor občanov, že klamú a do politiky vstupujú zo zištných záujmov. Systém politických strán, ktorým nedôveruje 80 % Európanov a ktorých členovia tvoria pár desatín percenta voličov, sa vyčerpal a prežil.
Zatiaľ čo na nepriamu, zastupiteľskú, respektíve parlamentnú demokraciu je výrazná väčšina občanov alergická alebo sa k nej stavia skepticky, rešpektu sa u nich teší demokracia priama. Rozhodovať v referende považuje v Európe za dobrý nápad osem ľudí z desiatich. A alternatívou k voľbám je losovanie, s ktorým sú z histórie výborné skúsenosti. Losovanie sa osvedčuje ako prevencia elitárskych intríg v zdegenerovaných zastupiteľských demokraciách. (Pútavo o tom píše Marek Pavka.)
Pribúda autorov, ktorí sú presvedčení, že k novému politickému systému, v ktorom občan získa pocit, že sa slobodne podieľa na rozhodovaní o spoločnosti a svete, v ktorom žije, nemôže dôjsť kompromisom s dnes vládnucou elitou. Všetky pokusy o kompromis s establišmentom ukázali, že zmena je možná iba zdola.
Alternatívu k vláde elitárskej liberálnej menšiny je zmena politických inštitúcií, respektíve inštitucionálna revolúcia. A od politikov, ktorí „zháňajú kone do horiacej stajne“, sa nedočkáme alternatívy k členstvu v NATO, alternatívy ku Green Dealu, alternatívy k nedemokratickej liberálnej demokracii.
Príležitosťou k zmene režimu býva kolaps systému spojený so stratou jeho legitimity. Politikov drží v hrsti prostredníctvom lobistov úzka záujmová menšina vzájomne kooperujúcich oligarchov. Štát občanov ovláda, šikanuje a kontroluje, namiesto toho, aby im slúžil. Taký stav je nenormálny a dlhodobo neudržateľný bez ohľadu na to, že sa vládnuci elitári vždy bránia nejakým ústavným paragrafom, ktorý k tomu, v čom žijeme, zakazuje akúkoľvek alternatíva.
Ku všetkému, čo sa zvrhne, prestane slúžiť a začne škodiť, existuje alternatíva. Ide len o to, nedostať sa z blata do kaluže.