Kto je na čo napojený

Rozprával mi kedysi Fedor Ballo, niekdajší pracovník na československom veľvyslanectve v Paríži, ako sa v 50. rokoch vrátil do Bratislavy a pracoval v jednom vydavateľstve. Bolo to po čistkách na ministerstve zahraničných vecí a po tom, čo sa straníckej vrchnosti znepáčili aktivity pražského Inštitútu francúzskej kultúry, o vznik ktorého sa pričinil.

13.09.2022 16:00
debata (10)

Previerky sa konali aj v bratislavskom vydavateľstve. Príslušná komisia navrhovala prepustiť jednu redaktorku. Vraj sa stala nespoľahlivou pre sobáš s mužom, ktorý za vojnovej republiky robil vo vládnych novinách alebo na ktoromsi ministerstve. Ballo sa jej zastal, lebo nemožno trestať človeka za to, za čo nenesie zodpovednosť. Veď išlo o konanie v čase, keď chodila do ľudovej školy a o existencii budúceho manžela nemala tušenia. Komisia mu ustúpila a redaktorka ostala naďalej pracovať vo vydavateľstve.

Ballo si najprv myslel, že komisiu presvedčili jeho argumenty. Postupne však pochopil, že je to inak. Členovia komisie usudzovali, že jeho vzbura voči povinnosti hľadať triedneho nepriateľa má len jedno vysvetlenie: musí mať v Prahe zdroje informácií o nejakej novej straníckej línii alebo ochrannú ruku niekoho veľmi mocného. Preto bude múdre vyjsť mu v ústrety.

Uvažovanie previerkovej komisie nebolo historicky anomálne. Je tradíciou spoločenstva, ktoré má toho primálo a pre nejakú vzburu môže prísť o všetko. Argumenty si preto nevysvetľuje na základe obsahu, ale hľadaním súvislostí so záujmami mocných skupín či klík v pozadí. S touto tradíciou sa stretneme takmer v každej politickej diskusii, komentári či diskusii na sociálnych sieťach. Napríklad zdroj každého volania po mieri a po jeho potrebe namiesto zbraní ponúkať diplomatické riešenia sa dnes promptne odhaľuje ako prokremeľský a pacifisti sú osočení z podpory agresora. Protesty sú vraj financované z Moskvy.

Najčastejšie je takýmito napojeniami znemožňovaná politická opozícia, no za spojenca Ruska je označený každý, kto si trúfa hovoriť, že mier sa dá dosiahnuť len dialógom a diplomaciou. Oprašujú sa reči čiernobieleho sveta, ktoré držali pod hrdlom generáciu starých rodičov dnešných analytikov.

Predsa len sme na tom lepšie ako v 50. rokoch. Redakciu ekonomického týždenníka, ktorý minulý týždeň publikoval podrobnú analýzu početných zdrojov súčasnej energetickej krízy, ku ktorým patrí aj nedostatok vody na chladenie atómových elektrární vo Francúzsku či dávnejšie chybné rozhodnutia nemeckej vlády, premiér určite nezahnal do úzkych, aj keď v sobotnej politickej relácii označil Putina za príčinu energetickej krízy. Redaktorka mu neprotirečila, zrejme pre „široké masy“ také výchovné vysvetlenie stačí. A bude potrebné ho čo najčastejšie opakovať.

Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 je totiž 62 % bytov vykurovaných plynom. Ruským plynom. Toto napojenie môže v obyvateľoch Slovenska živiť politicky nežiaducu toleranciu a záujem o dobré obchodné vzťahy s Ruskom. Politici a médiá preto musia intenzívne pracovať na tom, aby sme pochopili, že túžba po teplom príbytku je politickou úchylkou salónnych socialistov a skutočná sloboda nastáva pri studených radiátoroch.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #mier #konšpirácie