Operuje totiž s prvkami, ktoré doteraz nikto nebral na vedomie. Napríklad pani prezidentka upozornila nových ministrov na hodnoty, ktoré treba uprednostňovať pred inými postojmi. No súvislosť nových ministrov s nejakými hodnotami môže byť iba veľmi sprostredkovaná, lebo už samotný nástup do vlády Igora Matoviča (lebo v skutočnosti jej šéfuje on) ju dosť problematizuje.
Ak by sme vychádzali z jeho ouvertúry, ktorou nedávno oslovoval opozíciu zdvorilosťami ako „zmrd“ a podobne, pričom vyslovoval napríklad svoje hlboké presvedčenie, že by vlastne mali „Držať hubu a krok!“, potom to poukazuje na jeho dosť jednostranné hodnoty. Azda nadväzuje na svoje pôvodné sny o hnutí OĽaNO vo veľkosti, vplyve a praktikách takej nejakej, no istotne „onej“ smutne slávnej strany NSDAP (čo sám kedysi prezradil ), na čele ktorej je práve „On“, totiž u nás najviac prenasledovaný jedinec, ku ktorému sa však médiá napriek tomu správajú tak, že z neho „urobili Žida 21. storočia“.
Ono čarovné myšlienkové pozadie tohto tvrdenia nie je pritom menej zaujímavé ako jeho obsah. Potom to možno pochopiť i tak, že každý z ministrov jeho vlády je sám osebe v našej spoločnosti tou najväčšou hodnotou, no sám Matovič je medzi všetkými týmito preveľkými hodnotami jednoducho nadhodnotou. Je nielen hnacím kapitálom našej spoločnosti, no zároveň svojím spôsobom i jej konečným cieľom. Veď stačí sa dnes spýtať už hociktorého spoluobčana, mladého či starého, „Chceli by ste byť ako Matovič?“ a väčšina odpovie celkom spontánne „Ba kieho, veď až taký…?“ Alebo tak nejako.
Nuž napríklad školstvo, ktoré v týchto chvíľach nezadržateľne pristupuje takpovediac k svojej derniére, sa akosi nevdojak ocitlo v rukách samotného premiéra, dosadeného skvelým finančným „vševládcom“. Eduard Heger je pritom školstvom ohromený.
Slovenská rektorská konferencia „poukázala na predchádzajúce škrty v rozpočte verejných vysokých škôl v rokoch 2021 a 2022 i plánovaný pokles v roku 2023 vo výške 72 miliónov eur. Za takýchto okolností nie je podľa nich možné zabezpečiť základný chod verejných vysokých škôl.“ Dôsledky sú tristné, ale predvídateľné. „Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec,“ zdôrazňuje konferencia vo svojom vyhlásení. Je to pravda. Za ňou však nevidno tie fatálne hrozby prepúšťania mladých i starších učiteľov, tie stupídne otázky v nasprostastých dotazníkoch z ministerstva, aby bol na onú „redukciu“ objektívny „dôvod“.
„Premiér vraj v stredu vydal pokyn, aby mu všetky školy poskytli presnú informáciu, akú majú ročnú spotrebu elektrickej energie.“ Uviedol to po rokovaní vlády. „Myslíte si, že necháme žiakov a študentov mrznúť v školách?“ položil si vtipne otázku. Zostáva nám iba dúfať, že tentoraz jej riešenie nezverí nejakému tradične zamrznutému politickému mozgu.