Na začiatok si povedzme, s čím hrozba zablokovania eurofondov nesúvisí. Postoj Orbánovej vlády k ruskej agresii na Ukrajine a rešpektovaniu časti ľudských a občianskych práv je cynický, nesprávny a (potenciálne) nebezpečný. No s týmto vôbec nesúvisí. Nejde o ideologický spor „liberálnej Európy“ s „konzervatívno-národnou Budapešťou“. Hoci je pochopiteľné, že by to tak maďarská vláda rada prezentovala. Keď vás niekto obviní, že kradnete verejné zdroje, a podporí to dostatkom dôkazov, poslednou obranou býva zahrať to na kultúrnu vojnu. Časť slovenského politického spektra o tom vie svoje.
Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu. Dôvodom je koncentrácia moci v rukách vládnucej strany, oslabenie nezávislosti justície (resp. orgánov, ktoré majú chrániť právo), útoky na nezávislé médiá a občiansku spoločnosť. Pre takéto prípady má EÚ nástroj na ochranu princípov právneho štátu – konanie, na konci ktorého môže prísť odobratie hlasovacích práv členskej krajine. Toto konanie v súčasnosti beží voči dvom krajinám, Maďarsku a Poľsku. Realisticky, najprísnejšia sankcia im nehrozí. Voči každému z nich by ju museli jednomyseľne schváliť všetky zostávajúce členské krajiny. Budapešť podrží chrbát Varšave, Varšava Budapešti. Vybavené. No ani s tým hrozba zablokovania eurofondov nesúvisí.
Týka sa úplne iného nástroja, vytvoreného len začiatkom tohto roka. Ten má chrániť finančné záujmy EÚ – rozumej peniaze európskych občanov, teda aj nás. Robí to najjednoduchším spôsobom: ak sa v krajine európske peniaze systematicky zneužívajú či rozkrádajú a národné pravidlá a inštitúcie to nedokážu alebo nechcú zastaviť, peniaze zablokuje.
Je to úplne logické a správne. Eurofondy sú financované z európskeho rozpočtu. Ten je vytváraný z národných príspevkov a podielu EÚ na niektorých daniach a cle. Prečo by sme mali z našich daní financovať projekty, ktoré akurát tak namastia vrecká politicky prepojeným oligarchom a rodinným príslušníkom vlády? V ktorejkoľvek krajine.
Európska komisia netrestá Maďarsko. Chráni európske (naše spoločné) záujmy – to je povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zmlúv. Nekoná mimo svojich kompetencií a robí to štandardným spôsobom, prostredníctvom mechanizmu, ktorý bol špeciálne na to vytvorený (a odsúhlasený členskými krajinami). Napriek silným rečiam premiér Orbán vie, že tento boj môže ľahko prehrať. Sankciu schvaľujú členské štáty, no nie jednomyseľne. Stačí kvalifikovaná väčšina.
Za normálnych okolností by mala Rada hlasovať do jedného mesiaca, Komisia však odporúča trojmesačnú lehotu. Je to ústupok Budapešti, ktorá na poslednú chvíľu navrhla sériu opatrení na boj proti korupcii. Na papieri vyzerajú fajn. Problém je, že zákony treba schváliť a uviesť do praxe – to je dlhý proces, ktorý dáva dosť priestoru na ich pokrivenie. Trojmesačná lehota má ukázať, či Orbán skutočne ustúpi, alebo zasa naťahuje čas a zavádza.
V tom druhom prípade by mala EÚ eurofondy zablokovať. Nie ako trest Maďarsku či Orbánovi. Ale ako ochranu našich záujmov.