Rubeľ sa od marca 2022 do leta 2022 posilnil oproti západným menám o viac ako 40 %. To spôsobuje obavy obchodníkov, či maloobchodné ceny dokážu uvádzať s fixáciou na jeden rok v rubľoch bez rizika, že tovar naozaj predajú. Ruská mena má síce stabilný kurz, ale obyvateľstvo musí pri jej nadobúdaní platiť štátu 20-percentnú devízovú prirážku. Systém predaja tovaru v špecializovaných obchodoch len pre vybraných zákazníkov čiastočne pripomína predaj v duty free shopoch na letiskách a prístavoch.
EÚ od roku 1999 takýto predaj zrušila, ale predaj bez dane a cla je naďalej možný v prípade, ak cestujúci preukáže, že cestuje do krajiny mimo EÚ. Pointa je však v tom, že cenový rozdiel medzi tovarmi zaťaženými clom a daňou a predaj bez DPH zväčša skončí ako zvýšená marža obchodníka.
Oprašovanie starých praktík z čias socializmu formou prirážok k devízovým kurzom Rusko zaviedlo už na jar. Predaj tovaru z Ruska do zahraničia, odhliadnuc od energií a surovín, sa vyplatí pre príliš silný rubeľ čoraz menej. Najmä preto, že každý exportér musí povinne vymeniť 80 % z tržieb automaticky na ruskú menu. Nehovoriac o ťažkostiach spojených so sankciami a s reštrikciami bánk pri platbách do Ruska a z Ruska.
Paralelné meny boli trvalým sprievodným znakom zle nastavených menových kurzov. V Československu v čase socializmu to boli tuzexové koruny označované ako bony. Tieto poukážky mali platnosť iba šesť mesiacov, počas ktorých ich bolo potrebné minúť v predajniach podniku zahraničného obchodu Tuzex. Alebo aspoň rozmeniť pri drobnom nákupe tak, aby poukážky neprepadli. Výmenný kurz medzi tvrdými menami a tuzexovými bonmi vychádzal z tzv. zlatého menového štandardu definovaného v rámci brettonwoodského menového systému z roku 1944.
Tuzexové poukážky boli v ČSSR voľne obchodované v prípade, že ich vlastník vedel preukázať ich legálne nadobudnutie. Často išlo o ľudí, ktorí dostávali starobné dôchodky z kapitalistickej cudziny, alebo ľudí pracujúci v zahraničí, ktorí si podľa vtedy platných zákonov nemohli po návrate do ČSSR ponechať devízy v hotovosti ani na účtoch. Jednotlivec nemohol mať devízový účet vôbec otvorený a všetky devízy prinesené zo zahraničia bol povinný do 15 dní vymeniť na tuzexové bony alebo Kčs. Výmena na koruny však bola vzhľadom na umelo nadhodnotený kurz našej meny veľmi nevýhodná a v praxi k nej dochádzalo naozaj zriedkavo. V Tuzexe bolo možné platiť priamo aj tvrdou valutou bez toho, aby predtým bolo potrebné meniť valuty na bony v banke. Pri platbe pritom zákazník už dostal vrátený výdavok výlučne v bonoch.
Meny socialistických štátov z dôvodu nadhodnotených kurzov v západným menám nikdy voľne vymeniteľné neboli. Rusko v roku 2022 ukazuje v reálnych podmienkach, že menoví kostlivci z čias socializmu v podobe umelo deformovaných menových kurzov neodišli úplne do zabudnutia ani tri desaťročia po skončení bájok o vybudovaní komunizmu.