Či Američania stoja o takúto vďačnosť, je otázne. Útok na plynovod je sabotáž, a tá sa zvykne prišiť nepriateľovi, ktorý je univerzálnym vinníkom všetkého zla, v tomto prípade teda Rusku. Zatiaľ čo naše médiá usilovne hľadajú expertov, ktorí by dôveryhodne vysvetlili, prečo Rusi zničili plynovod a komplikujú si biznis, Sikorski kašle na to, ako má sabotáž vyzerať, nedokáže si radosť zo zničeného Nord Streamu nechať pre seba, a ponáhľa sa byť v prejave vďačnosti skvelým Američanom prvý. Propagandisti zalamujú rukami a hovoria si čosi v zmysle okrídleného „iniciatívny blbec je horší, ako triedny nepriateľ“.
Kto chce pochopiť americkú zahraničnú politiku, číta Georga Friedmana, šéfa renomovanej súkromnej konzultačnej a spravodajskej agentúry Stratfor. Friedman konštatuje, že dlhodobou prioritou USA je zabrániť spojeniu nemeckých technológií a ruských zdrojov, že USA nemajú stálych partnerov, ale stále záujmy, a koho USA neovládajú, ten je potenciálnym nebezpečenstvom. Podľa Friedmana je Amerika permanentne vo vojne, pretože to má v genetickej výbave. Nepotrebuje vojny vyhrávať, stačí, keď konkurenciu destabilizuje, vyvedie z rovnováhy. Že by USA za svoje postavenie svetového lídra vďačili obrane hodnôt, ako je sloboda či demokracia, od Friedmana nepočujeme. USA sú podľa neho hegemónom vďaka najsilnejšej námornej flotile.
Žijeme však v meniacom sa svete, o ktorom už celkom neplatí, že sa naivne zbrojí na minulé vojny. Existujú červené línie, za ktorými striehnu hrozby, na ktoré nikto nie je pripravený a ktorým sa nemožno ubrániť. Američania urobia radosť Sikorskému a Zelenskému s poškodením plynovodu, pričom ekonomická destabilizácia Európy, potenciálneho globálneho konkurenta, je pre USA príjemný bonus. Protiruská angažovanosť Američanov sa však zastaví v bode, keď by hrozilo, že Rusko odpáli v blízkosti Ameriky bombu, ktorá pošle na pobrežie šesťdesiatmetrovú vlnu.
Budúcnosť ukáže, či sa Sikorski s vďačnosťou voči USA neunáhlil. Nezávislosť Európy od Ruska môže znamenať závislosť Európy od USA, a to za situácie, keď sa Američania sústredia na zničenie Číny a prestane ich zaujímať, čo bude s rozvrátenou Ukrajinou a mrznúcou a krachujúcou Európou. Sikorski nespresnil, za čo Američanom ďakuje. Zaujímavejšie, než odkiaľ plynovod vedie, je kam vedie. Sikorski sa môže domnievať, že sabotáž bola preventívne namierená proti Nemecku, aby Američanom neprerástlo cez hlavu.
Nemci sa však rozhodli svoju budúcnosť spojiť so slnkom a s vetrom, takže sa určite nebudú hnevať na spojenca, ktorý to s nimi myslí dobre a usiluje sa o ich energetickú nezávislosť od lacného plynu. Čo z toho plynie pre nás? Silné Nemecko je hrozbou, ale slabé tiež. Tak ako vždy.