Každý vie už zo základov fyziky, že ak teplota nemôže vystúpiť vyššie, potom musí zostať práve taká, aká je, k čomu má ona sama aj vždy takú tú vnútornú tendenciu. Asi ju k tomu vedie akési teplotné svedomie alebo teplotná empatia, keď vyššia teplota doslova chápe tú nižšiu. Je to podobné, ako keď nejaký poslanec rozumie voličovi, čo nie je také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať.
Ukazovateľom teploty je práve teplomer. Pokiaľ on neukazuje nejakú vyššiu teplotu, potom sa ani sama teplota – napríklad v miestnosti alebo v záhradnej besiedke – vôbec nezvyšuje. Ak to napriek tomu urobí, potom teplota nemôže byť objektívna a človek má teplomer práve preto, aby sa pri nej vyhol nejakému čisto subjektívnemu dojmu. Mnohí spoluobčania síce môžu mať isté drobné výhrady k takémuto poňatiu, no tým iba dosvedčujú, že buď politikov pozorne nepočúvajú, alebo im neveria.
Väčšina tipov z tejto politickej oblasti, aspoň tých, ktoré sa týkajú úspor energií, totiž má práve tento objektívny charakter. Je teda úplne prirodzené, ak dnes občan vyskrutkuje deťom z lámp žiarovky, do hračiek alebo mobilov im nastrká vybité batérie, naučí ich chodiť na toaletu potme. Nie je tiež zlé, ak občania varia v hrnci pod pokrievkou alebo ak pečú koláče so zavretými dvierkami na peci. Politici sa potom môžu dôslednejšie venovať ak nie priamo vojne, tak aspoň špeciálnej bojovej operácii, ktorá už pekných pár rokov zúri v našom parlamente.
Veď už roku 2012 napadol poslanca Igora Matoviča poslanec Rafael Rafaj a škrtil ho jeho vlastnou kravatou. Keď ho vyslobodili, Matovič ožil a podľa dobových správ nešetril energiou, no hneď „vynadal niekoľkým poslancom do debilov“. O rok nato poslanec Alojz Hlina napadol v parlamente poslanca Antona Martvoňa, zvalil ho na zem a roztrhal mu nohavice. Pred pár mesiacmi poslanec Jozef Pročko v parlamentnom bufete škrtil holými rukami poslanca Ľuboša Blahu. Poslanci tam bežne chodia, lebo tam majú „lacnú tresku“, ktorou sa tam napchávajú, ako na to v televíznej debate upozornila ministerka pre informácie Veronika Remišová. Práve tým sa demokratické tradície postupne prehĺbili a rozšírili.
Dnes sa už poslanci navzájom mlátia bez ohľadu na vek, pohlavie a náboženstvo. Ako napríklad nedávno poslankyne Jana Bittó Cigániková a Romana Tabak. K ich junáckej pasovačke došlo v noci v bare, v ktorom je vraj treska, ktorú tam isto vyhľadávajú, o niečo drahšia. Išlo o náročný zápas. Kto nebol v politike, nepochopí. Preto sa Matovič postavil k svojmu odvolávaniu pomerne kriticky a presne, teda ako dobre „zastropovaný“ teplomer: „Napriek tomu mám pocit, akoby sme ako Slovensko zvlčili… Nie je to dobrý pocit. Nie, je to nahovno pocit… Skorumpovaní zločinci sú in. Lenivý diletant boh na Zemi. Ľudia, ktorí makajú a v ťažkom oslabení chránia verejný záujem, sú hnoj…“