Dane z mimoriadnych ziskov

Finančné dôsledky pandémie spolu s explóziou vojenských a humanitárnych výdavkov v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa odzrkadlili v enormných deficitoch verejných financií. V prípade Slovenska je predpoklad, že deficit dosiahne úroveň 4,9 % HDP a štát sa medziročne zadlží zhruba o 5,2 miliardy eur.

03.10.2022 16:00
debata

V prepočte na obyvateľa krajiny takmer o tisíc eur. V takom prípade sa verejný dlh SR zvýši až na 69 % HDP. Bagatelizovať tieto čísla s odvolávaním sa na to, že mnohé iné štáty sú na tom ešte horšie, nie je vhodné.

Najmä preto, že už dnes máme napríklad oveľa väčší dlh ako Poľsko alebo ČR. Porovnávanie sa s Rakúskom a Nemeckom nemá zmysel, pretože v týchto štátoch na rozdiel od Slovenska netvoria firmy, ktoré legálne neplatia dane zo ziskov, taký veľký podiel ako u nás. Totiž my máme veľa firiem, ktoré majú vysoké zisky, ale vďaka štátnej investičnej pomoci po dobu aspoň piatich rokov nemusia platiť dane.

Zvyšujúci sa dlh negatívne vplýva na úroky, za ktoré si požičiavame peniaze vydávaním dlhopisov. „Úrokové hody“ z uplynulých troch rokov, keď sme si vďaka rozšafnej peňažnej politike požičiavali peniaze za záporný úrok, sú už minulosťou. Štátny rozpočet bude v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac na platenie úrokov z dlhov a účtov za nákup už objednaných moderných zbraní. Hoci štát bude vďaka inflácii profitovať z väčšieho výberu daní od zamestnancov a tiež DPH (asi 400 miliónov eur ročne), nebude to postačovať na pokrytie zvýšených nákladov. Nejde pritom len o zdravotníctvo a školstvo, ale napríklad aj o financovanie infraštruktúry.

Krajiny naprieč úniou vidia riešenie v získaní prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti. Na rozdiel od eurofondov ide v zásade o úvery, a nie o nenávratnú pomoc. Výhodou je však skutočnosť, že výška takýchto dlhov sa nezapočítava do zadlženia krajiny a sú bezúročné. To znamená, že výraznú časť týchto dlhov v budúcich desaťročiach vymaže inflácia.

Viaceré krajiny po prepuknutí energetickej krízy pripravujú zavedenie dane z mimoriadnych ziskov (tzv. windfall tax). Tá sa bude týkať špeciálneho dočasného zdanenia rafinérií a energetických koncernov. Niekde k nim chcú ešte pridať aj mimoriadne dane pre bankový sektor. Najmä preto, že v posledných rokoch banky krvácali na tom, že za prebytočnú likviditu umiestňovanú do ECB museli platiť mastné poplatky označované za úroky. Niektoré z nich sa preto rozhodli časť týchto strát preniesť na veľkých firemných klientov. Na túto absurdnú anomáliu doplatili aj bežní sporitelia a účastníci penzijného sporenia v konzervatívnych fondoch. Keďže úroky stúpli a banky bleskovo začali zvyšovať úroky z hypoték, je práve teraz čas na opätovné zavedenie bankovej dane alebo aspoň odvodov. Aj keď medzi týmito pojmami je veľký rozdiel. Bankový odvod totiž nie je priamo príjmom štátneho rozpočtu, ale iba opticky znižuje rozpočtovú dieru hospodárenia štátu.

Problémom Slovenska v nasledujúcich rokoch bude najmä pôsobenie politických štruktúr, ktoré akékoľvek nové dane odmietajú a riešenie vidia len v škrtaní výdavkov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dane #úrokové sadzby #verejný dlh #zdanenie #neprimerané zisky #mimoriadna daň