Ľuboš Pavelka, Argumentujú tým, že sporitelia stratia slobodný prístup k úsporám, hoci už majú zabezpečený dôchodok v stanovenej výške. Táto suma bude z pohľadu dlhodobej udržateľnosti financovania životných nákladov seniorov na Slovensku nepostačujúca. Najmä z dôvodu výrazne väčšieho rastu nákladov na opatrovateľskú službu, ako aj absencie daňových úľav pre tých ľudí, ktorí myslia na zadné dvierka a rozhodli by sa pre dobrovoľné komerčné poistenie v nesebestačnosti.
Namiesto petičných akcií za zachovanie predčasných výberov peňazí sporiteľov z DSS potrebujeme zmeny v daňovej oblasti, aby ľudia boli motivovaní poistiť sa. V starobe by nemali byť odkázaní iba na nízke dôchodky a dotácie nákladov opatrovateľskej služby z verejných zdrojov. INESS odporúča penzistom výmenu okien, zateplenie rodinného domu či nákup tepelného čerpadla z dôchodkových úspor, čo je z medzinárodného pohľadu absurdné. So zrušením výberu počíta novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo práce. Táto prešla v parlamente v prvom čítaní, definitívne sa tak zrejme o nej bude rozhodovať na októbrovej schôdzi.
Jednorazový výber v súčasnosti využívajú zhruba dve tretiny sporiteľov. Nemôžeme sa im čudovať, pretože zakúpenie doživotnej renty je na Slovensku nočnou morou. Dôvodom je nízky počet životných poisťovní, ktoré na takýto finančný produkt majú licenciu, a tiež slabé možnosti zhodnocovania prostriedkov. Výsledkom sú renty v podobe doživotných almužien zakúpených z peňazí sporiteľov DSS. Navyše pevné doživotné renty ničí cválajúca inflácia. V prípade renty vo výške 100 eur bude mať táto o desať rokov pri priemernej sedempercentnej inflácii iba polovičnú kúpnu silu v porovnaní so súčasnosťou.
Nezdanené odvody odklonené do 2. piliera nie je zodpovedné jednorazovo vyplácať sporiteľom. Argumentuje sa obavami zo starnutia obyvateľstva a z nízkeho počtu ľudí platiacich odvody. Pritom výpočet doživotnej dôchodkovej renty je tiež závislý od predlžovania strednej dĺžky života, pretože očakávaná doba dožitia jednotlivca je súčasťou vzorca na jej výpočet. Počas pracovného života platené odvody znižujú základ dane z príjmu jednotlivca, čo diskriminuje ľudí, ktorí si na starobu odkladali peniaze po celý život iba zo zdanených príjmov.
Správcovia podielových fondov a penzijné spoločnosti často poukazujú na to, že investovanie do akcií z dlhodobého pohľadu dokáže efektívne bojovať s inflačným znehodnocovaním úspor. Problém je akurát v tom, že nimi spravovaný kapitál nedokáže držať krok so svetovými akciovými indexmi, na ktoré sa odvolávajú. Štát by pritom mohol správcom penzijných fondov priškrtiť novými legislatívnymi zmenami účtovanie paušálnych poplatkov z prostriedkov sporiteľov v období, keď namiesto výnosov klientom vytvárali stratu.