Nemusí to však byť nevyspytateľná prozreteľnosť, ktorá hatí prognostikom predpovede. Budúcnosť vždy zostane rovnicou s množstvom premenných a najväčšou komplikáciou vždy bude ľudský faktor. Prognózy ekonomického rastu a prosperity založené na sebavedomej predstave európskej kreativity a výnimočnosti dnes nedávajú zmysel. Ukazuje sa, že želanie bolo otcom myšlienky a viac-menej je jasné, že Európa sa z niekdajšieho lídra inovácií a pokroku stáva skanzenom.
Na vedľajšiu koľaj Európa odbočila konverziou k zelenému náboženstvu a fanfarónskym odstrihnutím sa od lacných energií. Dekarbonizácia je totiž ekonomicky samovražedná, ak ju nie sme schopní vnútiť konkurencii. A na to, aby sme prinútili rešpektovať naše, respektíve nemecké ekologické vízie a fantázie ostatný svet, teda Áziu, Afriku a Ameriku, nemáme armádu. Čudné je, že to prognostici nevedeli, a ak to vedeli, že im to politici neverili. A ak im neverili, že sa nepozreli do krištáľovej gule, pretože v tej to bolo určite.
Dnes už nemá zmysel bedákať nad rozliatym mliekom. Proces deindustrializácie Európy sa dá krátkodobo brzdiť, ale už ho nemožno zastaviť. Európsky priemysel sa čiastočne odsťahuje za lacnejšou energiou a čiastočne skrachuje. Z vyhľadávanej destinácie, kam sa migruje za bezpečným pohodlným životom zo štedrých sociálnych príspevkov, sa Európa stane zanedbanou chaotickou a rozhádanou perifériou.
Pretože každý koniec je začiatkom čohosi nového, už dnes sa oplatí študovať krištáľovú guľu, ktorá ukrýva tajomstvo európskej budúcnosti. Od akého dna sa v budúcnosti odrazíme? Čo z toho, na čo sme boli zvyknutí, prežije? Za čím budeme smútiť a o čom, čo sme považovali za dôležité, s prekvapením zistíme, že nám to nebolo treba? Musí sa EÚ najprv rozpadnúť na jednotlivé štáty, ktoré sa naučia samostatnosti, aby k sebe neskôr mohli nájsť cestu ako rovný s rovným? Alebo sa podarí voličom vymeniť neschopné elity, skorumpované korporáciami, za lídrov, ktorí prídu s celoeurópskym konsenzom a EÚ chytí druhý, tentoraz demokratický, dych?
Z krištáľovej gule by predovšetkým bolo dobré zistiť, do akej miery nás politici zavlečú do vojny, aké budú materiálne škody, koľkí prežijeme a v akom stave nás zastihne mier. V histórii to vždy bolo tak, že po vojne k sebe ľudia boli lepší, v núdzi sa stali solidárnymi. Na troskách minulého sa vždy plánuje lepší svet. V krištáľovej guli by mal jasnovidec rozpoznať budovateľské nadšenie ľudí po katastrofe. Niečo, čo dnes prognostik nevyvodí z neúprosných dát a hrozivých trendov. Čokoľvek sa však v krištáľovej guli, pokiaľ ide o Európu, objaví, bude to dobrá správa. Zlé bude, ak už v nej nebude nič.