Klimatická nespravodlivosť

Ak krajiny dodržia všetky svoje klimatické záväzky, planéta bude do konca storočia o 2,5 stupňa Celzia teplejšia, než bola v predindustriálnej dobe. To je o celý stupeň nad úrovňou oteplenia, ktoré vedci považujú za ako-tak bezpečné.

02.11.2022 14:00
debata (4)

Oteplenie planetárnej atmosféry o dva a pol stupňa výrazne zmení podmienky života na zemi. Nie všetci to pocítia rovnako, klimatická zmena bude mať najhoršie dosahy v už dnes chudobných regiónoch – ktoré majú súčasne najmenej kapacít vyrovnať sa s ich dôsledkami.

Ak by sa niekto (krátkozrako a cynicky) tešil na príjemnú stredomorskú klímu a pestovanie pomarančov popri Váhu, teší sa zbytočne. Vo svete klimatických katastrof nebudeme žiadnou oázou. Ani vtedy, ak si odmyslíme politickú nestabilitu, vojny a globálne migračné vlny. Naša krajina bude pravdepodobne trpieť dlhými obdobiami sucha, striedanými prívalovými dažďami. Extrémne počasie bude poškodzovať mestskú krajinu aj poľnohospodársky vidiek. V druhej polovici tohto storočia bude Slovensko omnoho horším miestom pre život.

Časti z týchto problémov sa už nevyhneme. No musíme sa snažiť zmierniť ich nástup – inak ich, bez sociálnej a politickej katastrofy, neprežijeme. V roku 2015 sa vlády v Paríži zaviazali obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Ak chceme záväzok dodržať, v roku 2030 by mali byť emisie skleníkových plynov o 45 percent nižšie, než boli v 2010. Pri ich súčasnej trajektórii, ak započítame všetky prijaté národné klimatické záväzky, budú o 10,6 percenta vyššie.

Je to lepšie, než pred rokom. No zároveň príliš málo a príliš pomaly. Podľa inštitútu World Resources Insittute ak chceme dodržať limit 1,5 stupňa, do roku 2030 musí znižovanie emisií prebiehať šesťkrát rýchlejšie ako doteraz. Šance, že sa hlavní producenti emisií zaviažu k takej výraznej redukcii, sú minimálne.

Spejeme k budúcnosti, v ktorej oceány zatopia pobrežné oblasti, suchá a záplavy budú ničiť úrodu a spôsobovať hladomor, časti planéty sa môžu stať vinou horúčav neobývateľnými. Ak budeme chcieť v takomto svete udržať aspoň nejaký spravodlivý poriadok, máme povinnosť výrazne zvýšiť pomoc ľuďom, ktorí klimatickú zmenu pocítia najviac. Je to náš morálny dlh. A zároveň daň z luxusu relatívneho bezpečia pred následkami klimatických zmien.

Ani v tomto prípade však vyhliadky nie sú dobré. V roku 2009 sa bohaté krajiny (vrátane Slovenska) zaviazali, že chudobnejšej časti sveta poskytnú 100 miliárd dolárov ročne. Časť z peňazí mala ísť na predchádzanie (napr. prechod na zelené technológie), časť na prispôsobenie sa dôsledkom klimatických zmien. Záväzok sme nikdy nedodržali. V „najštedrejšom“ roku 2020 sme poskytli 83 miliárd, pričom klimatickú pomoc tvorili aj peniaze presmerované z iných oblastí rozvojovej spolupráce.

Minulý rok, na klimatickej konferencii v Glasgowe, sme sa zasa zaviazali poskytnúť 356 miliónov dolárov do Adaptačného fondu, ktorý rozvojovým krajinám pomáha prekonávať dôsledky klimatických zmien. Doteraz v ňom chýba 230 miliónov.

Vo svetovom poriadku, ktorému je vlastná nespravodlivosť, budú nespravodlivo rozdelené aj dôsledky klimatickej krízy.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #klimatická kríza