Priemerný dlh členských krajín EÚ je 93 %. Šesť štátov ho má nad sto percentami hrubého domáceho produktu. Priemerný rozpočtový deficit je nad štyrmi percentami HDP, pričom vo viac ako tretine členských krajín je výrazne nad trojpercentnou hranicou.
Z formálneho hľadiska je to v poriadku. V roku 2020, keď udrela pandémia covidu, Európska únia rozpočtové pravidlá suspendovala. V čase, keď nám hrozila vážna hospodárska kríza, mal málokto chuť zväzovať ruky verejným financiám. Začiatkom budúceho roka mali začať rozpočtové pravidlá opäť platiť. Je to však nepravdepodobné. Európska ekonomika bude na budúci rok v recesii, reštriktívna rozpočtová politika by mala tvrdé sociálne aj hospodárske dosahy.
Problém by mohla vyriešiť reforma rozpočtových pravidiel, aby lepšie odrážali realitu. Diskusia o nej sa v EÚ vedie už roky. Túto stredu zverejňuje Európska komisia konečne návrh reformy, je však nepravdepodobné, že sa na nej členské krajiny do konca roka zhodnú. Nakoniec možno dospejú ku kompromisu, no bude len nízkym spoločným menovateľom postojov vlád členských krajín. To dáva jasné mantinely politicky možného.
V prvom rade, reforma nebude obsahovať nič, čo by si vyžadovalo zmenu základných zmlúv – napríklad zdvihnutie limitu dlhu na 100 % HDP, zrušenie sledovania deficitu či určenie úplne iného ukazovateľa rozpočtovej udržateľnosti (napríklad podielu dlhovej služby na HDP). Ťažko sa tiež bude presadzovať výrazná zmena metodiky výpočtu deficitu (napríklad nezapočítavanie investícií do oblastí ako zelená transformácia, digitalizácia apod.) Narazí na vlády, ktoré sa obávajú, že sa za „investície“ budú dať skryť rôzne iné výdavky.
Z „reformy“ tak s najväčšou pravdepodobnosťou ostane len predĺženie doby, počas ktorej musia krajiny znížiť dlh, a zníženie dôležitosti rozpočtového deficitu. Popri tom sa potichu zabudne na Fiškálny kompakt – zmluvu z roku 2012, ktorá krajinám s vyšším dlhom prikazovala držať „štrukturálny deficit“ pod pol percentom HDP. Nie je totiž súčasťou základných zmlúv EÚ, tak môže byť jednoduchšie ignorovaná.
Na stole tak ostáva jediná skutočne zásadná otázka: či si únia (alebo eurozóna) vytvorí špeciálny rozpočtový nástroj na protikrízové opatrenia. Niečo ako 800-miliardový protipandemický program, schválený v roku 2020 a financovaný zo spoločného dlhu.
Takúto dohodu sa však teraz nepodarí zopakovať (aspoň pokiaľ sa hospodárska kríza v Európe vážne nezhorší). Nemecko, Holandsko a pár ďalších krajín je proti vytváraniu nového spoločného dlhu. Namiesto toho navrhujú, aby sa využili existujúce peniaze z protipandemického programu. Môže to mať paradoxný výsledok. „Špeciálny rozpočet“, ktorý vznikol na boj s hospodárskymi dôsledkami pandémie, sa začne využívať aj na iné účely. Čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa z neho stane permanentný protikrízový fiškálny nástroj EÚ.