V roku 2015 tieklo vláde Smeru do topánok. Ficovi nevyšiel únikový plán s prezidentskými voľbami. Množili sa informácie o problémoch, zlyhaniach a korupcii jednofarebnej vlády (o tom najhoršom sme sa ešte len mali dozvedieť). V parlamentných voľbách 2016 už Smer nemal reálnu šancu zopakovať výrazné víťazstvo. Dokonca, napriek neschopnej a rozdelenej opozícii, existovala reálna možnosť, že sa ocitne v opozícii.
Do toho vošla rok pred voľbami migračná kríza. Smer sa chopil šance. Sociálny populizmus nahradil nacionalizmom a xenofóbiou. Z migrácie urobil bezpečnostný problém, ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou a hladom dehumanizoval, označil za bezpečnostnú hrozbu. Xenofóbiu a strach živil tvrdeniami o „kultúrnej nekompatibilnosti“ migrantov so Slovenskom.
Väčšina vtedajšej politickej scény na Slovensku nabehla na rovnaký kurz. Prakticky nik, s výnimkou prezidenta Kisku, nepripomínal humanistický prístup a medzinárodné záväzky. Blížili sa parlamentné voľby a tak to hrali bezpečne – na strach a xenofóbiu.
Jednou z obetí cynických kalkulácií bola funkčná spoločná európska migračná politika. Slovensko sa v roku 2015 postavilo proti funkčnej spolupráci v riešení migrácie. Vetovali sme všetky pokusy o vytvorenie prerozdeľovacieho mechanizmu. V tejto politike, v hrubých črtách, pokračovali aj všetky nasledujúce vlády – s Ficom či bez neho. Dookola sme opakovali, že „problém treba riešiť tam, kde vzniká“ (a súčasne neplnili záväzky v oblasti rozvojovej pomoci), žiadali „lepšiu ochranu hraníc“ a zodpovednosť prenášali na krajiny na schengenskej hranici.
Výsledkom je, že schengenský priestor voľného pohybu osôb je permanentne na hrane kolapsu. Pri akomkoľvek náraste počtu migrantov hrozí dominový efekt zatvárania vnútorných hraníc. V rokoch 2015/2016 nás to veľmi nemrzelo, problém sa nás až tak netýkal. Dnes nám zavreli hranice Česko aj Rakúsko a tak skoro ich neotvoria. Počet migrantov prichádzajúcich na Slovensko je zlomkom toho, čo muselo riešiť Grécko (či Taliansko, Španielsko, Malta). Napriek tomu to nezvládame administratívne ani politicky – pravicoví extrémisti už rozdúchavajú vášne.
Európska únia nemá – aj našou vinou – efektívny mechanizmus na zvládnutie takejto situácie. Mechanizmus, ktorý by spravodlivo medzi členské krajiny prerozdelil zodpovednosť v oblasti migrácie. Nazvite si to, ako chcete: kvóty, efektívna solidarita, prerozdeľovanie… Podstatou je, že je neefektívne a nespravodlivé žiadať, aby zodpovednosť niesla len tá krajina, v ktorej sa migranti zhodou okolností akurát ocitli.
V rokoch 2015/2016 sme sa tvárili, že migrácia je problémom niekoho iného. Grécka, ktoré „nedokázalo ochrániť hranice“. Nemecka, ktoré humánnou politikou „priviedlo migrantov do Európy“. Nás sa to akože netýkalo. Dnes na túto krátkozrakosť, cynizmus či pokrytectvo doplácame sami.