Medzi nimi má významné postavenie Európska centrálna banka, ktorá požičiava aj vtedy, keď sa investori na financovaní rozpočtových dier z dôvodu rizika podieľať nechcú. Zvyšujúci sa dlh štátov sa na jednej strane znehodnocuje na úkor tých sporiteľov, ktorí napriek inflačnej skepse ešte stále peniaze neminuli alebo neinvestovali. Na druhej strane sa znižuje reálna hodnota či kúpna sila úspor odložených v penzijných a podielových fondoch, životných poistkách a bankových vkladoch.
Investičné anomálie dneška prepisujú ekonomické poučky. Všeobecne platí, že keď akcie klesajú, tak dlhopisy rastú a naopak. Niektoré podielové fondy na tomto základe rozdeľujú peniaze investorov tak, že 60 % ukladajú do akcií a 40 % do dlhopisov. Teraz však klesli akcie aj dlhopisy a investície tak stoja na hlinených pilieroch. Ak nastáva ekonomický útlm, centrálne banky znižujú úroky, čím motivujú investorov, aby preferovali akcie. Tie by mali rásť, pretože lacnejšie peniaze oživujú ekonomiky, spotrebu a logicky výrobu tovarov a dopyt po službách. V čase vysokej inflácie sú však centrálne banky čoraz viac kritizované, že sa iba prizerajú znehodnocovaniu finančných úspor. Na druhej strane zvyšovanie úrokov zráža na kolená ceny predtým vydaných dlhopisov, ktoré sú v porovnaní s dneškom nízko úročené.
Výsledkom bude stagflácia spojená s ekonomickou recesiou a vysokou infláciou. Podľa vyjadrení NBS na Slovensku inflácia dosiahne do januára 2023 medziročnú úroveň cca 20 až 21 percent. Na vysokej inflácii získajú hypotekárni dlžníci s dlhou fixáciou úrokových sadzieb a štát vo forme nákladov na obsluhu dlhového balvanu.
Odhady udržateľnosti verejných financií pre rok 2023 neveštia nič dobrého pre Slovensko ani pre ostatné krajiny Európy. Štáty sa pod rúškom pomoci pre firmy a jednotlivcov extrémne zadlžujú. Politici pritom musia vychádzať v ústrety podnikateľom aj jednotlivcom, ktorí nezvládajú platiť zvýšené faktúry za energie. Hľadanie receptov na zníženie deficitov štátnych rozpočtov v podobe mimoriadnej vojnovej dane zo zisku energetických firiem a bánk naráža na odpor firiem. Vyťahovať peniaze od jednotlivcov cez zvýšenie dane z príjmu či zavedením vyšších sadzieb tejto dane pre ľudí s veľmi vysokými príjmami je tiež otázne. Vysoké dane by sa pravdepodobne dotkli najmä stredných vrstiev obyvateľstva, ktoré už teraz enormne trpí znehodnocovaním úspor infláciou.
Naprávanie zdevastovaných verejných financií bude najťažšie v krajinách južnej periférie EÚ. Všetky krajiny s verejným dlhom vyšším ako 100 % HDP (Grécko, Portugalsko, Taliansko a Belgicko) sú ohnivkom na vážkach budúcnosti únie. Česko ako jedno z konsolidačných opatrení predstavilo návrhy modelov látania verejných financií výberom školného na vysokých školách. To sa spája s veľkou vlnou kritiky, ktorá je zabijakom voličskej základne.