Lenže istým problémom pritom zostáva, že lekári sú zväčša inteligentní a slušní ľudia, a ak aj nebudeme uvažovať o prirodzených rozdieloch vo vzdelaní jedných či druhých, musíme pripustiť, že v tom je ich najväčšia zraniteľnosť, ba dokonca až taká ich slabina. Bolo by nanajvýš neprezieravé očakávať, že tieto ich vlastnosti vládni činitelia proti nim nijako nevyužijú.
Istotne, bolo by možné očakávať, že lekári sa – teda aspoň načas a v záujme svojej veci – dokážu zbaviť akosi už zbytočných nánosov vlastného humanizmu. No ani tým vlastnú chytrosť, ktorá bývala pre tento stav vždy viac-menej charakteristická, nijako neprekryjú a nesporné tromfy tak naďalej zostanú v rukách vlády.
Vo vzájomných rokovaniach budú mať vládni činovníci na svojej strane napríklad potmehúdske zdravotné poisťovne alebo rozmanité farmaceutické monopoly či im naskrz podobné neprekonateľné politické istoty. Rád by som sa mýlil, no možno očakávať, že pri súčasnej činnosti vlády v oblasti zdravotníctva rady lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov značne zrednú. V tom prípade je však v možnostiach vlády, aby od tohto faktu vhodným spôsobom odviedla pozornosť tým, že by do problému implementovala (teda akosi zatiahla a súčasne namočila) samotných pacientov. Tým by sa problém zaraz vyriešil ako doteraz mnohé iné v tejto oblasti.
Totiž napríklad formou príťažlivej celospoločenskej lotérie. Každý, kto by napríklad na mobil odfotografoval „nášho“ lekára naďalej pôsobiaceho niekde na našom území, by získal nejaký elegantný peračník alebo (napríklad za špecialistu) väčší športový batoh vhodný pre seniorov do mestskej hromadnej dopravy. Pre ťažších pacientov by to mohol byť tablet aj s vkusným malým balíčkom vitamínových tabletiek a mydielkom od ministerky pre informácie Veroniky Remišovej alebo od jej dosiaľ verného poslanca Juraja Šeligu zo strany Za ľudí.
„Lekári nie sú hlúpi. Vidia, čo sa deje,“ odkázal pred pár dňami poslanec Šeliga na margo tvrdení Juraja Blanára o tom, že za súčasný stav zdravotníctva môže terajšia koalícia. No spomenutá pomoc či podpora by isto pacientom spríjemnili ich posledné chvíle. Išlo by vlastne o takú tu aplikáciu do mobilného telefónu, podobnú na vyhľadávanie a lovenie virtuálnych „pokemónov“, ktorú napríklad u nás v Bratislave svojho času bohato využívala aj jedna zahraničná ministerka pri prechádzke hlavným mestom počas oficiálnej návštevy tejto krajiny. Nebola by to teda nijaká hanba. A hlavne, vláda by hneď aj presne vedela, totiž podľa rozdaných peračníkov a batohov, či je u nás lekárov málo, alebo už dosť. Nuž azda zas raz „dobre bude“!
Veď ako múdro povedal nemecký filozof Arthur Schopenhauer: „Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím.“