Inflácia zabijakom dôchodkov

Každodenný rast cien tovarov a služieb najviac ovplyvňuje život nízkopríjmových domácností. Medzi tie patrí aj väčšina dôchodcov. Priemerná penzia u nás predstavuje 516 eur a od januára 2023 stúpne na 586 eur.

28.11.2022 14:00
debata (6)

Zvýšenie penzií o 69 % zodpovedajúce valorizácii na základe tzv. dôchodcovskej inflácie s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť na kompenzáciu nielen zdražovania potravín a liekov, ale najmä očakávaného rastu cien plynu, elektriny a nákladov na ohrev vody a kúrenie v domácnostiach. Nové zálohové predpisy nebudú veľkým prekvapením iba pre dôchodcov. Penzisti sú veľmi zraniteľnou skupinou obyvateľstva aj preto, že infláciou masívne znehodnotenie úspor odložených v bankách už zväčša nedokážu nahradiť v budúcnosti peniazmi z pracovných príjmov.

Veľké očakávania od reformy slovenského penzijného systému vznikom 2. piliera dôchodkového sporenia z roku 2005 sa vôbec nenaplnili. Zhodnotenie úspor odkladaných na starobu je v porovnaní s doterajším cenovým vývojom slabé a dobré nie sú ani vyhliadky do budúcnosti. Málokto dnes dokáže vytvárať výnosy, ktoré by porazili infláciu.

Tešiť sa nemôžu ani tí sporitelia, ktorí majú peniaze v akciových fondoch. Firmy postihnuté pandémiou, okrem zbrojárskych koncernov a obchodníkov so zbraňami, ako aj veľkých energetických spoločností zarábajúcich na cenových bublinách spôsobených vojnou na Ukrajine, sa obávajú poklesu tržieb z dôvodu nedostatočného dopytu zákazníkov.

Vyplácanie dôchodkov Sociálnou poisťovňou (SP) si každoročne vyžaduje vysoké dotácie zo štátneho rozpočtu. Tie na budúci rok podstatne ovplyvní najmä výraznejšie zvyšovanie penzií a pribúdajúci počet nových penzistov. Zároveň možno predpokladať, že príjmy SP budú napriek vyšším pracovným príjmom zamestnancov rásť pomalšie ako tempo zvyšovania penzií. K tomu pribudnú dodatočné výdavky na rodičovský bonus pre seniorov, ktorých deti pracujú a slušne zarábajú na Slovensku. Na zmiernenie rozpočtovej sekery dôchodkového systému boli schválené zmeny vo výpočtoch novopriznávaných penzií, ktoré budú tlmiť rast dôchodkov nielen v roku 2023, ale aj v nasledujúcich obdobiach.

V budúcnosti najviac na zmenu penzijných parametrov doplatia ľudia, ktorí pôjdu na penziu od roku 2023, pričom nemajú deti alebo ich potomkovia pracujú v zahraničí, či ich deti zomreli alebo nemajú pracovné príjmy. Tejto kategórii poistencov štát penzie skráti hneď pri prvom dôchodkovom dekréte. Rezervy na posilnenie príjmov SP však ležia celkom inde. Napríklad v zaspatej legislatívnej príprave na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov zneužívané manažérmi na výplatu pracovných príjmov, z ktorých sa neplatia odvody.

Tlak na udržateľnosť penzijného systému bude narastať najmä po roku 2030, keď do dôchodku pôjde početná generácia tzv. „Husákových detí.“ Preto sa bude musieť opätovne otvoriť otázka predlžovania veku, keď vznikne nárok na dôchodok. Zatiaľ SP vyberá odvody na dôchodkové poistenie aj od veľkého počtu cudzincov, ktorí majú trvalý pobyt mimo EÚ. Pre mnohých z nich sme však iba prestupnou stanicou za lepším životom v iných, oveľa vyspelejších, členských štátoch únie.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #dôchodkový systém #výška dôchodkov