Už si na ňu pokúša zvykať oveľa väčší počet domácností ako tie, ktoré v zisťovaniach príjmov a životných podmienok priznávajú, že si nemôžu dovoliť udržiavať v byte dostatočné teplo. Niekto si zvyká s roztrpčením, ale sú aj takí, ktorých zohrieva politické odhodlanie budovateľov lepšieho sveta.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nemohol na rozdiel od mnohých orgánov verejnej správy termín energetickej chudoby len tak odbiť. Už tretíkrát (po dvoch neúspešných pokusoch) pripravil a predložil do pripomienkového konania dokument s názvom Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.
Koncepciu tentoraz opiera o rozsiahlu solídnu analýzu situácie domácností na Slovensku, o prehľad riešení energetickej chudoby v iných európskych krajinách a o analýzu ich účinnosti. A nielen to. Rozoberá aj kompetenčné a organizačné podmienky, bez ktorých nie je možné uskutočniť solídnejšie reformné vykročenie k ochrane domácností pred ujmou na zdraví a dôstojnosti, ktorú môže spôsobiť nedostatok tepla, svetla a pretrhnutie informačných spojení v dôsledku nedostupnej energie.
Z koncepcie, ktorá už bola v Pravde predstavená, je jasné, že situácia je vážna a jej zodpovedné a adresné riešenie, ktoré bude fungovať roky, nie je možné urobiť jedným krokom. Samotný konsenzus na meraní energetickej chudoby je len zlomok nutnej práce. Koncepcia upozorňuje na početné organizačné, kompetenčné a informačné medzery, ktoré je nutné vo verejnej správe zaplniť, a zmeny, ktoré je v nej potrebné urobiť, aby bolo možné začať lepšie ochraňovať naše domácnosti pred chudobou.
Domácností zasiahnutých energetickou chudobou nebolo málo ani za čias, keď vraj Slovensko bolo ekonomickým tigrom. Dokonca ich bolo viac ako dnes a najmä v domácnostiach s príjmom pod hranicou rizika chudoby. Štatistiky EU SILC sa však nestali palicou, ktorou by sa dalo búchať na dvere zodpovedných štátnych orgánov.
Už vtedy sa pritom na ministerstvách a v rôznych expertných skupinách vedelo, že vo výbere domácností, ktoré vytvárajú v tomto zisťovaní obraz Slovenska, nie sú zahrnuté najchudobnejšie domácnosti. Tie, ktorých príbytok nemá status riadneho, teda obydlia, ktoré možno zaradiť do registra domácností. Pre desaťtisíce takýchto domácností sú chladné mesiace pohromou, a ak miestnej samospráve chýba ľudskosť, prejavená napríklad vôľou požiadať ministerstvo o humanitárnu pomoc na zabezpečenie kuriva, dávame im len jednu možnosť. Tú, ktorá prispieva k preplneniu slovenských väzníc.
Mám obavy, že v krízovom čase a volaní po rýchlych riešeniach sa verejné orgány ku koncepcii ÚRSO opäť postavia bokom. Potrebu pomalých, ale dôsledných ciest prekrýva popularizovanie metafory slovenského tigra a viery v skokové dosahovanie lepšej budúcnosti. Horlivé pridávanie farieb do vyblednutého obrazu Slovenska ako dravca navyše zastiera brutálnu ľahostajnosť k existenčnej situácii domácností tých čias. Je to falošný obraz, hoci štetec drží aj bývalá ministerka spravodlivosti.