Rozhovor s americkým plukovníkom

Internet je plný informácií, komentárov, analýz a rozhovorov, ktoré spochybňujú obraz sveta, ktorý nám ponúkajú médiá hlavného prúdu. Berme to tak, že sme dôležití a na našom názore nezáleží iba médiám lojálnym k panujúcemu systému a k vládnucej elite, ale i kritikom panujúceho systému a elít, ktoré sú pri moci.

01.12.2022 14:00
debata (3)

Občania sú publikum, o ktoré sa tvrdo bojuje. Nie vždy je to zápas férový a na úrovni, a pretože myslieť bolí, mnoho ľudí radšej zvolí stranu a ignoruje protistranu. Hovorí sa tomu žiť v bezpečí vlastnej bubliny.

Kto sa nebojí konfrontácie názorov a dokáže súčasne sledovať viaceré zdroje, musí sa naučiť rozoznať, čo je podstatné a čo je balast. Rozumným kritériom pri privátnom filtrovaní obsahu, či už médií oficiálnych, alebo alternatívnych, je vylúčiť zjavne propagandistický obsah. Texty koncipované ako návod, čo si má čitateľ myslieť, sú určené publiku „bublinovému“, ktoré sa potrebuje utvrdiť vo vlastnom názore, sú to teda texty oslovujúce oslovených.

Úžitok zväčša nie je ani z textov hrubých, agresívnych, militantných. Fanatizmus rovnako škodí textu mainstreamovému i alternatívnemu. Dôveryhodná je vecnosť, nadhľad, nezaujatosť, ktorú zväčša pozorujeme u expertov, ktorí sa snažia diskutovaný problém pochopiť a nie je pre nich podstatné, čo si kto z ich analýzy vezme. Dobrým príkladom je rozhovor nórskeho profesora Glenna Diesena s americkým plukovníkom Douglasom Macgregorom.

Macgregor konvenuje alternatívnym médiám, zatiaľ čo pre médiá hlavného prúdu je pre svoje neortodoxné názory kontroverznou osobnosťou. Tento penzionovaný plukovník si nerobí žiadne ilúzie o ekonomickej kondícii Ameriky, o kompetentnosti americkej zahraničnej politiky či o funkčnosti NATO. Netrpí falošnými predstavami o vojne na Ukrajine a otvorene a bez emócií hovorí nielen o dôsledkoch, ale aj o príčinách konfliktu.

Internetový rozhovor, v ktorom nórsky profesor sedí pred svojou knižnicou a expert na vojnu vo svojom pohodlnom americkom dome, pojednáva o vojne prísne neosobne. Reč je o stratégii, taktike, o tom, aké majú bojujúce armády možnosti, o čo sa bojuje, čo sa dá označiť za víťazstvo a čo iba vyzerá ako prehra. Macgregor pôsobí neľútostne, keď bilancuje, koľko je na ktorej strane mŕtvych a ranených. Nerieši, kto je agresor či hrdina, vyzerá ako pozorovateľ, ktorý si nevybral tím, ktorému fandí.

V závere spomenutého rozhovoru sa profesor pýta plukovníka ako Nór Američana na americko-nórske a nórsko-ruské vzťahy. Douglas Macgregor konštatuje, že Američania majú Nórov radi. Jedným dychom sa však pýta, aký úžitok by mohli mať Nóri z amerických základní a rakiet namierených na Rusko. A odpovedá si, že je vždy rozumné snažiť sa mať so susedmi dobré vzťahy.

Z histórie vieme, že za vojnami stoja politici a že z vojen bohatnú zbrojári a finančníci. Vojaci sú tí, ktorí vo vojnách zomierajú. Vojaci krvácajú, ale sú to vždy politici, ktorí majú na rukách krv. To bude dôvod, prečo vojaci občas vojne zabránia, hoci sa na ňu chystajú. Nepodarí sa to však vždy, niekedy zvíťazí zlo.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálne siete #alternatívne médiá